Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Nicole Krauss: Dejiny lásky

| On 16, Feb 2011

Názov knihy znie síce gýčovo, no ubránila som sa predsudku a prečítala si ukážku na stránke vydavateľstva/kníhkupectva. Muž v ukážke stál nahý modelom, obkolesený výtvarníkmi. Pre nich tradičná situácia, pre muža (Lea Gurského), unikátna. Neskôr sa čitateľ dozvedá, že pán Gurský mal v tej dobe skoro osemdesiat rokov. Netradičná situácia, vystihujúci vnútorný opis postavy, výborne! Okrem ukážky na internete, čitateľa, takisto ako aj mňa, upúta titulok reklamy: „Dejiny lásky, kniha, za ktorou si hrdo stojíme!“

Po tomto človek nemá dôvod si knihu nekúpiť. Na štvrtom liste po otvorení knihy zbadáte krásne venovanie: „Starým rodičom, ktorí ma naučili, čo je pravým opakom miznutia, (4 fotografie autorkiných babiek a dedkov) a Jonathanovi, môjmu životu“. Úchvatné! Púšťam sa do čítania. Názov prvej kapitoly: „Posledné slová na zemi“, už sa neviem dočkať vniknutiu do deja.

Pán Gurský sa neustále zaoberá svojou smrťou, kto ho nájde mŕtveho ako prvý, čo po ňom ostane… Autorka nás zoznamuje s jeho mladosťou, ktorá ovplyvnila zvyšok jeho života. Jeho láska, dievča, kamarátka z detstva, musela utiecť pred vojnou, a to ich definitívne odlúčilo a Lea zlomilo.

Kniha Dejiny lásky, je kniha o knihe. Je rozdelená do dvoch dejových línií, ktoré spolu najprv nesúvisia. Jedna je už o spomínanom Leovi Gurskom, tá druhá o dievčatku, polosirote a jej snoch. Za menej vydarenú považujem druhú. Kapitoly sú rozkúskované na množstvo podkapitol, nenadväzujúcich na seba. Keby som si v dennej tlači prečítala raz jednu podkapitolu, druhý deň druhú, atď. malo by to lepší efekt. Autorka akoby nemala predstavu, o čom chce vlastne písať a tak zliepava chabý opis s množstvom mien, zbytočných fráz a nepodstatných udalostí.

4. Pátrala som po iných formách života

„Kde je Brighton Beach?“ spýtala som sa. „V Anglicku,“ odvetila mama, prehrabávajúc sa v kuchynských skrinkách, kde niečo zapotrošila. „Myslím tu v New Yorku.“ „Niekde pri Coney Islande.“ „Ako ďaleko je Coney Island?“ „Asi pol hodinu.“ „Autom alebo pešo?“ „Ide tam metro.“ „Koľko je to zastávok?“ „Neviem. Čo ťa tak zaujíma Brighton Beach?“ „Mám tam kamaráta. Volá sa Miša a je Rus,“ dodala som s obdivom. „Iba Rus?“

Podrobný opis vhodný pre poviedku, pre takmer 300 stranový román ťažko stráviteľný.

Dych sa čitateľovi nemá pričom zrýchliť, práve naopak, len sa spomaľuje a čitateľ rýchlo zaspáva. Bolo by potrebné poliať knihu energetickým nápojom, ale až na jednu pasáž. Osobne som sa pristihla, ako ma začali dve strany knihy baviť omnoho viac ako ostatné. Ide o článok z novín, o Leovom synovi, a môžem povedať, že práve tu ukázala spisovateľka svoju silnejšiu stránku. Ale pani Krauss chce nasilu cukriť a namiesto toho, to solí.

Noviny:

„Isaac Moritz sa narodil v roku 1940 v Brooklyne v rodine emigrantov. Bol tichým a vážnym dieťaťom, ktoré si do zošitov podrobne zapisovalo výjavy zo svojho života. Jeden takýto zápis z čias, keď mal dvanásť rokov a videl, ako chlapci bijú psa, ho neskôr inšpiroval k napísaniu najslávnejšej scény v románe LIEK, kde hlavný protagonista Jacob odíde z bytu ženy, s ktorou sa po prvý raz miloval, stojí v mraze v tieni pouličnej lampy a vidí, ako …“

Pasáže ako:

„Sedím v kaviarni, popíjam kávu a zrazu som to pochopil.“

„Čo si pochopil?“

„Veď počúvaj! Pochopil som, aký je život úžasný. Fantastický! A Chcel som Ti to povedať. Chápeš, čo ti hovorím? Vravím, že život je krása. Krása a nekonečná radosť.“

ma silne nabádali aby som prestala čítať a navždy knihu zavrela. Bola som takisto nervózna z množstva prázdnych strán (prázdnych v skutočnosti, nielen po prečítaní).

Škoda, že knihy sa nedajú reklamovať, za túto by som si poprosila peniaze vrátiť.

Komentáre

  1. sisi hovorí:

    Uz davno som necitala tak povrchnu recenziu – uz len zmienka, ze sa roman sklada z dvoch (!) dejovych linii, ked su najmenej 4! Podla autorky vzajomne nesuvisiace odseky spolu praveze nevsednym sposobom suvisia, treba len drzat nit a oddavat sa rozkosi postupneho rekonstruovania pribehu a odhalovania suvislosti. Kniha vobec nie je rozvlacna, naopak, je velmi svizna, opisy su minimalne a tam, kde su, davaju zmysel. To, co autorka poklada v texte za nudne, (podla ukazok), je jemne tkanivo myslienok a vztahov medzi postavami, spajajuce jednotlive “akcne” sceny a davajuce im vyznamy. Cela tato recenzia je jeden blabol a autorku odhadujem tak na 14-15 rokov. Tento roman dostal niekolko cien od odbornej verejnosti a zhodit ho odsudkom, ze ide o vyhodene peniaze moze skutocne len clovek v pubescentnom veku, ktory si mysli, ze spapal mudrost sveta :) sorry ale fakt!

    1. Marián Kubačka hovorí:

      Vďaka za Váš názor, ale podľa môjho suseda sú dejové línie tri a bil by sa do krvi, aby uhájil “pravdu”. Umenie nie je exaktná veda. Táto recenzia je zaradená mimo hlavné články a vyjadruje len jeden pohľad. Mimochodom, autorke ste vek neodhadli.