Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 18, 2017

Scroll to top

Top

Iveta Škripková – prvá dáma Bábkového divadla na Rázcestí

Iveta Škripková – prvá dáma Bábkového divadla na Rázcestí

| On 15, Feb 2011

Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici momentálne oslavuje svoju polstoročnicu. Ponúkam Vám preto aktuálny rozhovor s prvou dámou tohto divadla – Ivetou Škripkovou, ktorá je od roku 1992 jeho riaditeľkou. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate nielen o spomínanom výročí, ale máte jedinečnú možnosť nazrieť aj do zákulisia divadla i jej života.

Pred pol rokom sa na konferencii festivalu Bábkarská Bystrica hovorilo aj o divadle pre batoľatá. Do konca júna pripravujete premiéru projektu Batolárium. V akom štádiu sú momentálne prípravy a čo môžete bližšie o projekte prezradiť?

Paradoxom je, že donedávna sme takéto myšlienky odmietali. Nepovažovali sme za správne ani možné, aby deti do troch rokov chodili do divadla. Až zahraničné festivaly, kde sa prezentovali divadelné súbory s produkciami pre deti od 10 mesiacov, prípadne 0 rokov, nás presvedčili. Zažili sme ako fungujú tieto predstavenia v praxi, videli reakcie detí, spoznali témy a systém tejto tvorby a užasli sme. Uvedomili sme si význam takýchto podnetov pre batoľatá a rodičov. Práve podávame grant na získanie podpory z MK SR. Naša produkcia pripravuje zoznam materských centier v Banskej Bystrici a v okolí riešime, ako a kedy zvoliť hracie dni. Režisérka Monika Kováčová má odovzdať tému budúcej inscenácie do konca februára.

Vaše divadlo nezabúda ani na dospelého diváka a len nedávno mala premiéru Kafkova hra Premena. Aj keď je Kafka obľúbeným spisovateľom, jeho diela sú pomerne náročné na spracovanie i na pochopenie. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto hru a čo na ňu zatiaľ vravia diváci?

Naše divadlo nielenže nezabúda na dospelého diváka, ale má trvalý repertoár pre dospelých (celkom viac ako desať titulov) a pravidelne hráva verejné predstavenia pre dospelých v utorok a v stredu o 19.00 hod., ako zatiaľ jediné bábkové divadlo na Slovensku. 15. februára začíname s kampaňou Divadlom dospelým!, v ktorej sa sústreďujeme vďaka rôznym divadelným i nedivadelným aktivitám na propagovanie tvorby bábkového divadla pre dospelých, pretože väčšina ľudí spája bábkové divadlo s tvorbou len pre deti. Sám ste uvádzali konferenciu na túto tému v rámci festivalu Bábkarská Bystrica 2010, ktorá sa venovala práve tomu, ako a prečo pritiahnuť do bábkového divadla dospelých. Nasledujúce otázky o Kafkovi sú viac vhodné pre režiséra Mariána Pecka. No v zásade sme hľadali vhodný titul pre oslavy výročia divadla a súčasne titul, ktorý by bol tvorivým impulzom pre umelecký súbor a zaujal divákov/diváčky. Reakcie sú veľmi pozitívne. Inscenácia je skutočne podnetná, ponúka výborné herecké príležitosti, hrá sa s emóciami, výtvarnom, hudbou, je metaforická… Odporúčam vidieť.


Momentálne v divadle oslavujete jubilejnú 50. sezónu. Polstoročie je dlhá doba, za ktorú sa toho veľa udeje. Ako spätne hodnotíte fungovanie BDNR?

Joj! Osobne môžem hodnotiť posledných dvadsať rokov, ostatné len z kníh. Tam je všetko napísané. Divadlo prežilo bohatý život, vytvorilo viac ako 202 premiér pre deti a dospelých pre vyše dvoch miliónov divákov. Získalo veľa cien, jeho tvorcovia sa stali známymi… No vážne, to je náročná otázka! Je v nej veľké množstvo údajov, osudov, príbehov, život ľudí… Takže stručne: Divadlo vzniklo ako posledné z bábkových divadiel v Československu. V  60. – 70. rokoch dokázalo zaujať výraznými divadelnými impulzmi, prestalo deti v divadle len vychovávať a dôraz položilo na tvorivú hru. Vznikli nezabudnuteľné inscenácie Ľ. Feldeka Botafogo, M. Rúfusa Z knihy Rozprávok, medzinárodný projekt troch divadiel Jánošík, národný festival Bábkarská Bystrica a pod. Toto obdobie zvyknú volať aj Mokošovské, keďže sa to dialo pod vedením dramaturga J. Mokoša. Naša generácia (režisér Marián Pecko, ja)  na počiatku pokračovala  v tvorbe pre deti, rozvíjali sme rôzne netradičné projekty, napr. seriál predstavení Nepos(l)edné predstavenia, kde sa rušila hranica medzi javiskom a hľadiskom, vzniklo osem rozprávok na rôzne témy, mimoriadne obľúbených rozprávok, jednu z nich prevzala Poľská TV (Šťastie je veľmi krásna vec, ale … r. 1992, réžia M. Pecko). Niečo sme rozvinuli – napr. z národného festivalu sa stal medzinárodný, postupne sme začali tvoriť repertoár pre dospelých. Po reštitúcii budovy na Kollárovej ulici, ktorá patrila Adventistom siedmeho dňa, sme sa presťahovali do budovy na Skuteckého ulici, podstúpili rekonštrukciu (uskutočnila sa len 1. etapa prestavby), prežili viacero delimitácií… Marián Pecko, umelecký súbor získal veľa cien vonku i doma. Naposledy Cenu predsedu BBSK za autorskú tvorbu, úspešné pôsobenie divadla a realizáciu medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica. Zúčastnili sme sa na turné vo Francúzsku s inscenáciou pre dospelých J. Hollý Kubo (réžia M. Pecko), vytvorili štúdio TWIGA (Theater Women Improvisation Gender Action), ktoré je jediným divadelným štúdiom s rodovým základom na Slovensku. Viac si môžete prečítať v knihe Živé divadlo, 50 rokov profesionálneho bábkového divadla v Banskej Bystrici, je uverejnená na www.bdnr.sk.

Milí priatelia a milé priateľky, nech žije divadlo, vám a divadlu všetko najlepšie! 50 rokov naozaj nie je veľa, nech je o 50 rokov všetko lepšie a krajšie!  (I.Škripková, z knihy Živé divadlo)

Myslím, že podstatné je, že divadlo je stále živým organizmom, to čo vzniklo pred 50. rokmi žije, rozvíja sa. Práca našich predchodcov mala zmysel. Máme čo ponúknuť obecenstvu. Želáme si, aby aj naša práca mala zmysel a divadlo inšpirovalo, nenudilo bez ohľadu na to, koľko už má rokov.

Od roku 1992 pôsobíte v pozícii riaditeľky divadla, no zastávate viacero funkcií – ste zároveň aj režisérka či dramaturgička. V ktorej pozícii sa cítite najlepšie?

Všetky moje roly majú svoje plusy a mínusy. V každej z nich som sa dozvedela/dozvedám veľa o sebe a ľuďoch. Z tých troch rolí, môžem povedať, že som programovo nechcela byť riaditeľkou, ani som nemala zámer stať sa režisérkou. Rozhodli o tom rôzne životné peripetie. V pozícii riaditeľky som naučila veľa užitočných vecí, napr. o sile byrokracie, o zneužívaní moci nadriadených úradov, o našej bezmocnosti voči politickým rozhodnutiam, ako škodia a mútia vody netalentovaní ľudia… že práca s ľuďmi je výborná, a súčasne príšerná. Režisérkou som sa stala postupne, lebo nikoho/tvorcov/mužov nezaujímali problémy, ktoré sa ma dotýkali (rodové korene správania mužov a žien, vyfabrikované obrazy mužov a žien v umení, androcentrizmus, domáce násilie a pod.). Štúdio TWIGA je mojím ostrovom slobody, spolu s herečkami sme sa odvážili robiť inscenácie o ženách z gynokritického pohľadu. Pokúšame sa o iné pohľady na svet žien a mužov, o autorské ženské herectvo. A mne to pripadá dôležité a úžasné, ak sa pocitovo a profesionálne stretnem v týchto témach s tímom žien/ľudí, od ktorých som závislá. Inak je to peklo. Takže z toho mi vychádza, že najslobodnejšie  sa cítim, keď píšem. Tam som závislá len sama od seba.

Pozrime sa aj do budúcnosti, na vízie BDNR… Sú nejaké nesplnené plány, ktoré by ste chceli dosiahnuť?

Jedným z mojich zbožných želaní je dokončiť prestavbu divadla, pretože stále fungujeme v nedokončenej prvej etape a cítime to v zázemí divadla, v nedokonalej malej sále… Vznikol by nádherný divadelný priestor, divadlo so vstupom z Hornej ulice, so sálou pre 250 ľudí, ktorý by bol prepojený s galériou Dominika Skuteckého, zdobil by Hornú ulicu na začiatku pešej zóny. No, to nezávisí od nás. Z tých vecí, ktoré hádam môžeme ovplyvniť, by som chcela, aby sme dokončili, čo sme začali v línií tvorby pre batoľatá a v druhej línii pre dospelých.

Za seba aj za celú redakciu Artblog.sk prajem Bábkovému divadlu na Rázcestí všetko najlepšie k jeho jubileu a želám veľa dobrých inscenácií a spokojných divákov aj v budúcich rokoch!