Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Recenzie hudobných albumov (07. 02. 2011)

Recenzie hudobných albumov (07. 02. 2011)

| On 07, Feb 2011

The Decemberists – The King Is Dead

Americká pätica z Portlandu sa rozhodla po predchádzajúcom pokuse (The Hazards of Love – rocková opera) vrátiť k hudbe, ktorá jej viac sedí a výsledkom je nový album The King Is Dead. Návrat k folkovejšiemu zvuku, klasickým rozprávačským textom a komornejším piesňam vyznieva úprimnejšie ako na predošlom počine. Hneď úvodná Don’t Carry It All naznačí cestu, ktorú nasledujú ostatné skladby. Po veselších a rýchlejších Calamity Song či Rox In The Box sa objavia aj balady, ako Rise To Me, January Hymn alebo June Hymn. Pomocnú ruku k dielu priložil aj gitarista R.E.M. Peter Buck a The King Is Dead znie miestami akoby pocta tejto skupine. Frontman Colin Meloy uviedol, že to síce nemali v úmysle, ale asi to tak malo byť. Každopádne The Decemberists nahrali krásny folkový album, pri ktorom na poslucháča dýcha americký vidiek. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

The Decemberists – The King Is Dead (2011), Capitol Records, folk-rock/indie-folk/country

Weezer – Hurley

Skupina Weezer, a najmä jej leader Rivers Cuomo, má kreativity viac než dosť. Veselo vydávajú jeden album za druhým (v rokoch 2008 – 2010 vydali tri radové albumy, výberovku rarít a reedíciu úspešného albumu Pinkerton). Z obalu ôsmeho albumu sa na vás usmieva herec Jorge Garcia, ktorý stvárnil postavu Hurleyho v seriáli Lost. Možno premýšľate, či nie je márne vydávať jeden album za druhým v pomerne krátkom čase. Čo už len môže Weezer nové ponúknuť? V podstate nič. Iba klasický weezerovského mix vtipných i vážnych piesní. Pop-rockové piesne, radio-friendly stopáže, pri ktorých sa zasmejete a možno si aj poplačete. Našťastie nie od zúfalstva. (M. Stropko)

Konečný verdikt:★★★★☆

Weezer – Hurley (2010), Epitaph Records, alternative rock/pop

Andreya Triana – Lost Where I Belong

Poznám veľa speváčok, ktoré začínali s rôznymi kapelami, vypracovali sa na vrchol a stali sa známe. Potom mohli zájsť do štúdia a nahrávať vlastné nápady. Vtedy sa prejaví, či je niekto spevák, alebo len vokalista. Mnoho vokalistiek ma debutom sklamalo, no našťastie sa nájdu svetlé výnimky. Andreya Triana spievala pre mnohých interpretov a väčšinou išlo o elektronickú hudbu z produkcie Flying Lotus alebo Bonobo. Logicky som očakával elektronickejší debut, ale Triana prekvapila. Nahrala precítený, takmer akusticko soulový počin, plný prostých nenáročných skladieb. V piesňach albumu Lost Where I Belong majú hlavné slovo Trianin hlas a gitara, miestami podfarbené minimalistickými sláčikmi. Dobrý začiatok sólovej kariéry speváčky, ktorú sa oplatí sledovať aj v budúcnosti. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★½☆

Andreya Triana – Lost WhereIBelong (2010), Ninja Tune, pop/soul/downtempo

White Lies – Ritual

Post-punkové skupiny sú teraz celkom v kurze. Interpol, Editors a samozrejme i White Lies žnú úspechy. Debutový album …To Lose My Life sa vyznačoval hitovosťou a hoci nie každá pieseň bola čistým klenotom, stál minimálne za jedno poriadne vypočutie. Porovnávať túto skupinu s Joy Division je už klišé hudobných kritikov, preto sa tomu radšej vyhnem. Ritual je pestrejší album, tak ako White Lies sľubovali, najmä čo sa týka elektronických zvukov. Od debutu sa markantne nelíši. Niektoré piesne sú bohužiaľ vatou a chýba im potrebný náboj. Tých je iba zopár – zvyšok tvoria hity, ktoré vie skupina poctivo zložiť a poctivo podať (In Love, Strangers, Bigger Than Us). (M. Stropko)

Konečný verdikt:★★★½☆

White Lies – Ritual (2011), Fiction Records, alternative rock/post-punk