Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | April 22, 2018

Scroll to top

Top

Eugen Onegin – Nech žije alkohol!

Eugen Onegin – Nech žije alkohol!

| On 28, Jan 2011

Existujú diela, o ktorých počúvate zo všetkých strán. Neustále vám ich reklama tlačí do hlavy. No keď sa pod ťarchou chválospevov rozhodnete kúpiť si to CD, zájsť na ten film do kina či si kúpiť tú knihu, zostávate mlčky stáť s otázkou – čo je vlastne na tom také super? Som divný ja, že som nepochopil genialitu tohto diela?

Od Puškina cez Čajkovského až po SND

Pred vyše sto rokmi napísal Piotr Iľjič Čajkovskij podľa predlohy Alexandra Sergejeviča Puškina svetoznámu operu. Dve veľké mená a s nimi dielo, ktoré sa zaradilo k svetovej klasike.

Na vidiek prichádza salónny lev Eugen Onegin. Počas jednej návštevy sa stretáva s Tatianou – skromnou a dovtedy uzavretou a samotárskou dievčinou. Tá podľahne jeho čaru a rozhodne sa mu napísať list, v ktorom sa vyznáva zo svojich citov. Onegin jej však vysvetľuje, že aj keď je mu sympatická, manželstvo nie je to, po čom by práve túžil a neviazaný život mu vyhovuje. Na plese dvorí Oľge, Tatianinej sestre a zároveň družke jeho priateľa Lenského. Ten Eugena vyzve na súboj, Onegin je ale úspešnejší a priateľ Lenskij zomiera. Hlavný hrdina, trápený výčitkami, odchádza na cesty a Táňa sa zatiaľ v Moskve vydá za generála. Náhodne prichádza k opätovnému stretnutiu – Onegin sa dozvedá o Táninom manželstve a zaľúbi sa do nej. Tak ako ona kedysi, píše teraz list on a vyznáva svoje city. Tatiana aj napriek tomu, že ho nikdy neprestala milovať, ostáva verná sľubu, ktorý dala svojmu manželovi.

„Som vydatá za iného, osud tak určil. Naveky budem mužovi verná!“

Aj keď predchádzajúce riadky hovoria o istej zápletke, nečakanom rozuzlení, spomína sa v nich láska, akcia a celý popis sa javí zaujímavo, na javisku to až tak zaujímavo nevyzerá… Prvé dejstvo – ona ho chce, on odmieta. Druhé dejstvo – on ju chce, ona odmieta. Takto veľmi stručne by sa dal opísať celý príbeh v podaní SND. Celé uchopenie a prevedenie Čajkovského opery bolo nevýrazné. Hudba bola v poriadku, že by mi z nej ale padala sánka sa nedá povedať. Výraznejší hudobný motív, ktorý by mi utkvel v pamäti som nezaznamenal. Objavili sa svetlé momenty, no nejakú lahôdku ako je napríklad Zbor Židov v opere Nabucco alebo ária Nessun dorma z opery Turandot, zrejme nenájdete.

Onegin vs. Tatiana

V prvom dejstve som rozmýšľal, prečo sa vlastne celá opera nenazýva radšej Táňa? Onegin tu vystupuje sporadicky (podobne ako Ryan vo filme Zachráňte vojaka Ryana) a priestor dostávajú iné postavy, predovšetkým Tatiana. Priestor dostáva aj ďalší prvok – alkohol. Aj keď mi je jasné, že sa jedná o ruskú hru a Rusi sú svojou láskou k vodke známi, alkohol bol hlavným komponentom predstavenia (od vojaka Ryana som myšlienkami hneď prešiel k seriálu Dallas, kde bol pohárik v ruke neodmysliteľnou súčasťou). Už (pred)úvodná scéna bola diskutabilná. Počas rozcvičovania orchestra a usádzania publika sa na javisku pohybovali herci, ktorí znázorňovali zjavne opité indivídua; sedeli po zemi, potácali sa a jeden z nich v istej chvíli zreval a zvalil sa tvárou k zemi. Pôvodne som si myslel, že je to impulz pre dirigenta a ostatných, že hra sa v tej chvíli začína, no keď sa ani ďalšie minúty nič nedialo, nechápal som tomuto gestu. Rovnaký výkrik a padnutie na zem sa opakovali počas prestávky v druhom dejstve.

Rozhádzaný hrací priestor

Už som viackrát videl snahu zrušiť koncepciu klasického javiska a hľadiska. Pri Eugenovi Oneginovi som bol, bohužiaľ, svedkom pomerne neefektívneho riešenia. Herci vchádzajúci vchodmi pre divákov alebo hrajúci medzi publikom, to už nie je dnes žiadna novinka. Vždy však treba mať na pamäti, že divák je jedným z najdôležitejších komponentov divadelného večera. A myslieť na to, že divák je všade, nielen na tých drahších sedadlách. Pri Eugenovi Oneginovi, ako keby tvorcovia pozabudli na technické možnosti starej budovy SND. Pri situovaní deja na ľavú stranu javiska sa ľudia na balkónoch ešte dokázali nahnúť. Keď herci vystúpili do úzkeho priestoru medzi orchestrom a publikom, aj vtedy sa (s vlastným pričinením) dalo niečo zazrieť. No keď sa postavy presunuli do lóže, polovica balkónov bola na niekoľko minút vizuálne odpísaná a zachytávala len zvuk.

Moje hodnotenie na záver?

Pozrel som si ďalšiu svetoznámu operu. To je asi tak všetko… V mojom pomyselnom diári si zaznamenám VIDENÉ. V súčasnosti má SND čerstvo vo svojom repertoári zaradený aj balet Onegin. Zrejme si ho pôjdem pozrieť a azda si na ňom vylepším chuť.

Táto recenzia je mojím subjektívnym názorom. Za pravdu mi však dáva záverečný potlesk divákov, ktorý znel veľmi vlažne, dokonca neprišlo ani k tradičnému standing ovations.

Piotr Iľjič Čajkovskij: EUGEN ONEGIN

Réžia: Peter Konwitschny ; Dirigent: Pavol Tužinský a.h., Pavol Selecký, Jaroslav Kyzlink ; Scéna: Johannes Leiacker ; Kostýmy: Johannes Leiacker ; Zbormajster: Koloman Kovács. Osoby a obsadenie: Tatiana: Adriana Kohútková, Jana Doležílková, a.h. ; Oľga: Monika Fabianová, Terézia Kružliaková, Jolana Fogašová, a.h. ; Eugen Onegin: Ján Ďurčo, Pavol Remenár, Aleš Jenis a.h. ; Lenskij: Tomáš Juhás, Jozef Kundlák, Ľudovít Ludha ; Gremin: Gustáv Beláček, Jozef Benci, Ján Galla, Peter Mikuláš ; Larinová: Lilia Larinová, Iveta Matyášová ; Filipievna: Jitka Sapara-Fischerová, Marta Beňačková ; Zareckij: Mikuláš Doboš, Juraj Peter ; Triquet: Igor Pasek, Ivan Ožvát ; Predspevák: Jiří Zouhar, Michal Želonka ; Guillot: Alexander Varga

Premiéra: 17. 09. 2005

[c foto="www.snd.sk"]