Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 18, 2017

Scroll to top

Top

Nesvadbov – peklo Carrie Bradshawovej

Nesvadbov – peklo Carrie Bradshawovej

| On 21, Jan 2011

Žiť v New Yorku a byť single je niečo ako módny trend. Byť starou pannou alebo starým mládencom na slovenskej dedine, už tak moderne nevyznieva. Pôvodným zámerom režisérky Eriky Hníkovej bolo dokumentárnym očkom preskúmať tú prvú, mestskú, na prvý pohľad noblesnejšiu variantu slobody. Avšak cesta, ktorá viedla cez Petra Kerekésa, ju dostala až na východ Slovenska, do Zemplínskych Hámrov. Obce vzdialenej od New Yorku tisíce kilometrov, letecky aj mentálne.

Zemplínske Hámre, skoré ráno. Mladý muž  kráča domov a s patričnou nenoblesou aj z rovnej cesty robí kľukatú dráhu. Jeho hlavná aktivita počas posledných hodín je ľahko poznateľná. Kde-tu na neho zabreše pes a keď sa mu podarí udržať rovnováhu, zamáva do kamery. Na opačnej strane charakterovej škály stojí starosta. Ten je ako vystrihnutý z diel praotcov slovenského romantizmu. Čestný, starostlivý a všetkým praje len to najlepšie. LÁSKU. Pravdaže, pre neho je to základná prísada dlhodobo udržateľného života dediny. Pre zachovanie obce je ochotný spraviť všetko a využíva pri tom všetky prostriedky, ktoré sa mu dávajú. Medzi ne patrí aj obecný rozhlas, vďaka ktorému je  vždy „ready“ na lekciu generálskeho moralizovania. Občania už aj okná zatvárajú pri slovách: „Vážení spoluobčania, pozdravuje vás starosta“. Pre skupinu slobodných mužov a žien je dokonca ochotný pol roka pripravovať kultúrno-zábavný večer v kultúrnom dome. A ide ďalej, prvému páru, ktorý na obecnom úrade nahlási plánovaný sobáš prisľúbil 1000 eur. Má to však háčik, do roka treba splodiť potomka.

Erika Hníková vytvorila komediálny dokument, aký sa často nevidí. Je reálny, bez vymyslených postáv a udalostí, no i napriek tomu sa miestami javí takmer ako ireálny. Táto črta ho odlišuje od mockumentary, subžánru, kde sa s (nastaveným) humorom v rámci non-fiction[1] stretávame oveľa častejšie. Vtip v Nesvadbove nie je znásilnený a konečná výpoveď snímky tak nestráca na uveriteľnosti. I keď, niekto by mohol namietať, že už samotná prítomnosť kamery a následná práca v strižni vie tento rozmer umelo primiešať. No ako aj autorka priznala, niektoré zábery vznikli úplnou náhodou. Konkrétne rozhovor „starosta a Jóži na ihrisku“. Podľa smiechu v hľadisku sa dá konštatovať, že práve tento, neplánovaný moment, divákov pošteklil  najviac. Preto možno konštatovať, že oná prirodzenosť je základným tvorcom humornosti tejto snímky.

Z technickej stránky Nesvadbovu nemožno nič výnimočné vyčítať. Možno vyznie znepokojivo fakt, že štáb použil pri nakrúcaní iba jednu kameru. To platí až na záverečný obraz, ktorý Hníkovej pomohol zrealizovať miestny svadobný kameraman. Z tohto pohľadu teda treba vyzdvihnúť práve strih. O scenári sa v intervale dokumentárneho filmu hovorí ťažko, ale český tým tvorcov príbeh z pôvodného námetu vyskladal veľmi hravo. Okrem komplexného príbehu sa dramaturgii podarilo ešte čosi viac. Akási dvojčasovosť snímky. Tým myslím smiech v kine, po ktorom (asi po hodine – dvoch) divák precitne a začne sa hlbšie zamýšľať nad autorským odkazom. V odležaných dojmoch vystáva otázka, či má starosta právo kázať svojim obecným ovečkám, ako to robí cirkevný otec v kostole. Režisérka sa pýta, kde je tu hranica buzerácie. Kam až môže ísť inštitúcia v srdcových záležitostiach a má vôbec oprávnenie na konanie takéhoto typu? Alebo je to jej povinnosť? Tak či onak, tento český dokument zo slovenského prostredia o anglicky nazvanom fenoméne „single“ sa oplatí vidieť.

Konečný verdikt:★★★★½ (mám mäkké srdce)

Tiráž:

Nesvadbov, Česká republika, Slovensko, 2010. Dokument, 72 minút. Réžia, námet: Erika Hníková. Producent: Jiří Konečný. Kamera: Jiří Strnad. Střih: Jana Vlčková. Zvuk: Petr Šoltys.

Ďalšie informácie a ukážka z filmu


[1] Mockumentary je kvôli svojej povahe ťažko zaraditeľný. Divácky sa reflektuje ako dokument a tvorcovsky sa približuje k hranému filmu. Ako laik ho zaraďujem do non-fiction, ale kto vie viac, nech hodí prvý poznámkou do diskusie.

Komentáre

  1. nrz hovorí:

    len male doplnenie, jedna sa o cesko-slovensky dokumentarny film, nielen z producentskej ale aj tvorcej stranky.
    Film vznikal v cesko-slovenskej koprodukcii, strihackou filmu je slovesnka strihacka Janka Vlckova

  2. Veronika Klindová hovorí:

    tak tak, dokonca prispelo aj slovenske ministerstvo kultury a na produkcii sa podielala aj nasa stv.