Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | July 23, 2018

Scroll to top

Top

Komiks ako medzičlánok umenia

Komiks ako medzičlánok umenia

| On 05, Jan 2011

Sme to my, taká zvláštna sorta ľudí, čo majú radi (aj) komixy. Nie som z generácie Ohníkových príbehov, Abc komiksov alebo tých, ktoré kreslil Saudek. Som z generácie keď svet komixu v Československu určil Asterix a Spiderman, dodatočne pravidelne vydávaný magazín Crew, ktorý už v roku 1997 vpustil do nášho sveta tak rôznorodé grafické príbehy, ktoré boli často predvojom ku grafickým románom od Marvelu a iných západných vydavateľov. Neskôr prišli magazíny Komiksfest a Aargh!, ktoré začali miesto amerického a anglického komixu mapovať aj grafickú príbehovú tvorbu iných národov po svete, vrátane tej našej dnešnej.

Pre každého je svet komixu, jeho svet komixu, niečím. Pre mňa to bola vždy tá šťava, pestrofarebnosť a rozmanitosť, mýty a legendy, ktoré sa odohrávajú dnes, kým bohovia sú znova povahami iba ako obyčajní ľudia.

Grafické romány vychádzali už pred 20. storočím, dalo by sa za ne považovať všetko čo spája obraz a text, no zároveň nemá iba priamo dokumentárny charakter. Komix ako ho poznáme dnes sa však začal najviac rozvíjať v Amerike, aspoň tam sa určite rozmohol a preslávil ako akási vetva umenia práve na začiatku 20. storočia, kde jeho popularita stále rástla. Desaťročia si však dokázal uchovať čiernobiele videnie a profilovanie postáv na dobré a zlé, čo slúžilo, respektíve, mohlo byť zneužívané ako určitý typ vojenskej a národnej propagandy, či vytváranie umelých hrdinov, ktorí majú vyburcovať k patriotizmu. Takýmito hrdinami boli hlavne Superman a Kapitán Amerika (Captain America). Ten prvý ako bojovník so zločinom a teda vnútorným problémom, a ten druhý ako bojovník s inými mocnosťami a teda vonkajšími problémami.

Tak to šlo desaťročia až do bodu, ktorý považujú mnohí priaznivci komixu za zlomový. V roku 1986 Frank Miller vydáva svoj komix Návrat Temného Rytiera (Dark Knight Return) a Alan Moore svoj komix Strážci (Watchmen). Búrajú sa zásady vtedajšieho komixu a nič už nie je tak čiernobiele ako bolo. Hrdinovia majú svoje tienisté stránky i voči tým, ktorí sa obetujú a spoločnosť sa stáva skeptická a krutá. Tieto komixy nie sú kritikou niečoho, ale snažia sa byť komplexnou kritikou všetkého – politiky, vojny, spoločnosti a jej hrdinov.
Neskôr sa Frank Miller preslávil sériou Mesto Hriechu (Sin City), ktorá mala úspech rovnako ako i jeho Návrat Temného Rytiera i vo sfilmovanej podobe. Prelomové dielo o Batmanovi sa dočkalo úspešného pokračovania s názvom Rok Jedna (Year One). Batman začal zároveň prvýkrát od roku 1938, kedy vznikol, prekonávať popularitou Supermana, kvôli ktorému stál desaťročia v úzadí.
Alan Moore sa naopak orientoval na grafické romány a to doslovne. Úspech jeho románu Z Pekla (From Hell) dokonca predčí Watchmenov úspech. Mimoriadne nadčasový román pojednáva o vraždách Jacka Rozparovača v roku 1888. Komix alebo kniha? Kniha! Kniha, ktorá opisuje všetky pohľady na to, čo sa vtedy dialo od pohľadu polície po pohľad bežných ľudí, keď spoločnosť vidí všade len spiknutie, sprisahanie a čary, až po pohľad okom samotného Jacka Rozparovača, ktorý je duševne chorý a slúži vo vlastných predstavách veľkej veci. V skutočnosti je iba zmanipulovaný pre sprosté vraždy, ktoré majú chrániť prešľapy monarchu. Nakoniec je to uvedomenie, že poverčivosť ľudí sa odvtedy veľmi nezmenila.

Okrem toho, že je komix v posledných rokoch častým námetom pre filmy, ovplyvnil nepriamo aj ich formu, ktorá kladie dôraz na momenty a sekvencie. Pre až analytické a podrobné rozobratie možností komixu odporúčam knihu od Scotta McClouda – Jak rozumět komiksu (Understanding Comics: The Invisible Art). Kniha hovorí snáď úplne o všetkom čo je nevyhnutné a často tak neviditeľné a samozrejmé v každom komixe. Výborný doplnok ku knihám určeným zapáleným amatérom ako Jak Číst Film, Jak Napsat Dobrý Scenár, ale i k umeniu fotografií či kamere, perfektné rozobratie kompozície a vnímanie od detailu až po úplnu scénu a veci za ňou.

V závere vám chcem odporúčať a dohováram vám, aby ste tento smer neprehliadali a neignorovali. Netušíte o čo sa potom pripravujete. Komix sa totiž vydal smermi, ktoré sa inde nevyskytli alebo neujali, či už banálne absurdný Red Meat alebo humorne drastický Lobo. Niekto sa nájde v Garfieldovi, iný v nejakom superhrdinovi. Komix môže dopadnúť ako graficky i príbehovo surreálne dielo, napr. séria Nikopol od Francúza Enki Bilala. Môže byť symbolickým dokumentom o nacizme, prenasledovaní a koncentrákoch ako je tomu u diela Maus od syna preživšieho Žida, od Arta Spiegelmana. New Age posolstvom preplnené pop kultúrnymi odkazmi ako Luther Arkwright s pokračovaním Srdce Impéria. Alebo nakoniec peknou a príťažlivou rozprávkou pre deti, ako bol v úvode spomínaný Asterix, ktorý môže priviesť deti, ktoré vôbec nečítajú k tomu, aby čítali komixy a neskôr možno aj knihy.

P.S. Vraj spisovne sa píše komiks a v našom svetovom jazyku zas comix. Ale veď ani taxi neprekladáme ako taksi. K čomu nás len tí „logickí“ jazykovedci zase donútili? Som zástancom banálného názoru, že nespisovné komix je to najsprávnejšie pomenovanie. Žiadne obyčajné pomenovanie, je to srdcu blízky pojem, ktorý sa bez X nezaobíde (ešte že tu nemáme Ks-Menov :)) a to K potrebuje náš komix miesto C tiež, aby sme si boli vedomí, že plne dorazil do našich končín a pridali sme sa k tomuto podmanivému druhu kultúry.

Komentáre

  1. Ivana Krekáňová hovorí:

    tak ja som zas z generácie bubliniek, tie boli super ;-) Inak s tým názvom komix úplne súhlasím…ešte by som spomenula Persepolis od Marjane Satrapi, to bol celkom spomenutia-hodný počin…aj keď viem že v jednom článku sa to všetko nedá…

  2. no ten komix som videl iba sfilmovany, trosku mi pripomina komixy od Joe Sacca, ma o Gorazde, Palestine, teraz aj nejaky novy o Gaze, sice on je novinar, takze tam nie je az tak osobne prezivanie i ked je Joe sucastou pribehu, no a este Valcik s Basirem by mohol byt podobny ;) samozrjeme je vela kategorii komixov, este sa k niektorym dostanem cez nejaku temu

    1. Ivana Krekáňová hovorí:

      valcik s basirom mame tiez doma ;-) o persepolis som pisala na sme (moj druhy clanok v poradi)