Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Pekelný obchod s mŕtvymi dušami

Pekelný obchod s mŕtvymi dušami

| On 04, Jan 2011

Na úvod trochu histórie

Rok 1809 – v Ukrajine sa narodil spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ.

Rok 1842 – vzniká román Mŕtve duše.

Obdobie 1948 – 1989, obdobie totalitného režimu, kedy mnohí z nás začínajú pociťovať nechuť k čomukoľvek zo ZSSR a principiálne odmietajú aj povinnú ruskú literatúru.

Rok 2010, premiéra inscenácie Mŕtve duše v divadle Andreja Bagara v Nitre.

Tvorcovia inscenácie mali pred sebou zaujímavú výzvu – predstaviť mladej generácii klasické dielo zo zlatého fondu svetovej literatúry a zároveň spracovať Mŕtve duše tak, aby starší divák nepociťoval ku Gogoľovi učebnicovú nechuť. Je to titul, ktorý nie je pre divadelného diváka na Slovensku až tak neznámy a teda má možnosť jednotlivé verzie porovnať.

Richard Stanke a jeho maratón

Do sály vchádzajte ako tabula rasa – nepopísaná doska, zabudnite na to, čo ste v knihe čítali (ak ste ju vôbec čítali). Aj keď sú medzi knihou a inscenáciou rozdiely, podstata kupčenia s mŕtvymi dušami je rovnaká.  Vďaka nečestnému životu sú Čičikové dni zrátané, on sa však pokúša s Neznámym vyjednať svoj posledný obchod, ako záchranu pred peklom.

„Sedem najvyberanejších ľudí z toho mesta mi predá mŕtve duše, hoci všetci budú veľmi dobre vedieť, že ide o podvod!“

Neznámy na túto dohodu pristúpi, pretože Čičikov mu prisľúbi, že nájde hriešnikov horších od neho. Úloha je jednoduchá – donútiť siedmych vybraných ľudí, aby mu dobrovoľne predali mŕtve duše, teda statkárov, ktorí už zomreli, no v úradných listinách sú stále evidovaní ako živí. Čičikov tak začína svoj maratón presviedčania, obchodovania, manipulovania a zároveň odkrývania slabostí svojich obetí. Maratón sa začína aj pre herca Richarda Stankeho, ktorý počas troch hodín neschádza z javiska. Treba uznať, že Čičikov bol v jeho podaní výborný a jeho herecké zručnosti boli ocenené aj nomináciou na Dosky.

Výber postáv – zásah do čierneho

Pre herca aj diváka je vždy dobré, keď sa režisér trafí s výberom predstaviteľov do charakterov postáv. V tomto prípade sa to podarilo, herci si zahrali úlohy, ktoré im svedčia a charaktery, na ktoré sú diváci v ich podaní zvyknutí. Ivan Vojtek st. stvárnil staršieho autoritatívneho Sobakieviča. Diváci si tak pripomenuli napríklad inscenáciu Statky-zmätky, kde sa prejavoval rovnako. Eva Pavlíková (Korobočková) si z chuti zahrala staršiu žiadostivú ženu, prahnúcu po mužskom náručí. Už prvá replika Nozdriova („Ale Vás tu je, jak nasratých…“) dávala tušiť, že Milan Ondrík, ktorý sa tejto úlohy zhostil, si znova vychutná rolu, do akej býva v DAB často štylizovaný. Richard Stanke sa predstavil v tragikomickej postave, podobne ako sme na neho zvyknutí v úlohe riaditeľa Ordinácie v ružovej záhrade.

Marián „Čeky“ Čekovský a jeho hudobný vklad

Vedomý si toho, že Marián Čekovský dostal za skladby k tejto inscenácii Dosky, som bol na hudobnú zložku veľmi zvedavý. Úvodná skladba bola naozaj dobre vymyslená, no keď sa táto téma neustále opakovala (a nová kvalitnejšia neprichádzala), začínal som sa pýtať sám seba, či ostatné nominované inscenácie odišli s dlhým nosom zaslúžene. Moje ucho potom zaujala až spoločná pieseň chóru, približne v druhej polovici predstavenia. Poslednú skladbu, ktorá odznela v úplnom závere pri potlesku, beriem s rezervou. Štýl podobný skladbám Zdenky Prednej sa nehodil ani k príbehu, ani k prostrediu Mŕtvych duší a vnímam ju ako recesiu z Čekyho strany.

Dobrá hra, neefektívna dĺžka

Vo svojom základe je hra veľmi silným zážitkom. Problémom (ako v mnohých iných inscenáciach) sa stáva jej dĺžka. Aj menej skúsený divák veľmi rýchlo pochopí podstatu príbehu a chtiac-nechtiac začne v duchu odratávať jednotlivých účastníkov dialogického súboja. Je jasné, že niektoré hry typu Kráľ Lear sa aj napriek škrtom nedajú viac skrátiť, pretože by to znamenalo výrazný zásah do deja. Keďže Mŕtve duše sú vystavané predovšetkým na dialógoch, určite by nejaké škrty zniesli.

M. D. Levin / N. V, Gogoľ: MŔTVE DUŠE. Dramaturgia: Daniel Majling; hudba: Marián Čekovský; kostýmy: Jana Hurtigová; scéna: Pavol Andraško; réžia: Michal Vajdička.

Osoby a obsadenie – Čičikov: Richard Stanke a. h.; Neznámy: Alena Pajtinková,  Kristína Turjanová, Juraj Hrčka, Juraj Loj, Natália Kunová a. h., Viktória Lesayová a. h.; Manilov: Peter Oszlík; Korobočková: Eva Pavlíková; Nozdriov: Milan Ondrík; Sobakievič: Ivan Vojtek st.; Gubernátor: Branislav Matuščin; Gubernátorova dcéra: Daniela Pribullová; Pľuškinová: Žofia Martišová, Prokurátor: Vladimír Bartoň.

[ctext] [c foto="http://www.dab.sk/sk/hry/74/mŔtve-duse/"]