Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

A tak sneh padá na hriechy našej minulosti

A tak sneh padá na hriechy našej minulosti

| On 29, Dec 2010

Na malom pacifickom ostrovčeku menom San Piedro spolu desaťročia nažívali americkí rybári a japonskí prisťahovalci v relatívne pokojných susedských vzťahoch, až kým neprišiel Pearl Harbor a pokojný svet občianskeho spolunažívania sa zmenil na nočnú moru paranoje. Vojna síce skončila a prešlo ďalšie desaťročie, ale na minulosť a jej krivdy sa len tak ľahko nezabúda, a tak keď sa nájde miestny rybár mŕtvy na mori, obyvatelia ostrova, vedení rasovými predsudkami, až s prílišnou ľahkosťou obvinia svojho japonského suseda.

Veď čo by ste čakali od šikmookého, len sa naňho pozrite, na tú kamennú tvár, je predsa jasné, že to on je vrah. Musí byť. Na to ani dôkazy nepotrebujete. Je december a zatiaľ čo sneh padá na husté cédre na ostrove, kde sa pozná každý s každým, na jedinom súde v jedinom meste ostrova Amity Harbor (…rainy, wind-beaten sea village, downtrodden and mildewed, the boards of its buildings bleached and weathered, their drainpipes rusted a dull orange. (…) Often the sea wind made its single traffic light flail from side to side or caused the town’s electrical power to flicker out and stay out for days.) sa začína proces s Kabuom Miyamotom.

Román Snow Falling on Cedars amerického autora Davida Guttersona začína v roku 1954, osem rokov po druhej svetovej vojne, v ktorej ostali mnohí obyvatelia ostrova a mnohí sa vrátili nezmazateľne poznačení. Jeden z tých, ktorí sa vrátili, je rybár Carl Heine, ktorého našli mŕtveho na mori počas jednej veľmi hmlistej noci. Ďalší je Ishmael Chambers, miestny novinár, ktorý vo vojne prišiel o ruku, a tretím je Kabuo Miyamoto, japonský obyvateľ ostrova prvej generácie, ktorý sa na ostrove narodil, vo vojne bojoval v americkej armáde, a napriek tomu je pre všetkých stále len Japončík a prvý podozrivý. Obyvatelia ostrova však nie sú jediní, ktorí sa riadia vášňami z minulosti. Kabuo a jeho žena Hatsue majú vlastný dôvod k pocitu krivdy. Román Snow Falling on Cedars je totiž predovšetkým o jednej z neslávne známych kapitol americkej histórie – o vysťahovaní Američanov japonského pôvodu do internačných táborov po útoku na Pearl Harbor.

A tak zatiaľ čo beží súdny proces s Kabuom, na San Piedro padá sneh, pod ktorým sa prehýbajú konáre cédrov a autá ostávajú v priekopách, elektrina nefunguje, sneží deň po dni, bez prestania a tichá biela krajina sa počas krutej decembrovej búrky vracia v súdnej sieni do svojej minulosti. Kabuo dobre vie, aké ľahké je pre ostatných odsúdiť Japonca a David Guterson nám zároveň ukazuje, aké je nebezpečné riadiť sa argumentom založeným na rasovom predsudku a vášňach, ktorý by bolo najlepšie nechať v minulosti a vo vojne, ktorá skončila pred desaťročím (téma podobná tej v románe Habermannův mlýn).

They will want to see me hang no matter what truth is. (Kabuo)

Počas súdneho procesu s Kabuom sa však do svojej minulosti nevracajú len obyvatelia ostrova, ale aj Ishmael Chambers, ktorý strávil svoje detstvo a neskôr prvú lásku s Hatsue, teraz Kabuovou manželkou, a ani jednému z nich nevie odpustiť: Hatsue za to, že ho opustila; Kabuovi za to, že mu ju vzal. Obaja od začiatku vedeli, že ich vzťah nie je správny, na ostrove to jednoducho medzi Japonkou a Američanom nešlo. Potom však prišiel útok na Pearl Harbor a po ňom nasledovala paranoja. Hoci je Ishmael novinár a má napísať o súdnom procese článok, ani zďaleka sa naň nedíva objektívne. Hatsue sa po útoku na Pearl Harbor zrútil celý svet:

She drew up for herself, in the silnece of her mind, a list of things now cluttering her heart – her father was gone, arrested by the FBI for keeping dynamite in his shed; there was talk going around that before too long everyone with a Japanese face on San Piedro would be sent away until the war was done; she had a hakujin boyfriend she could see only in secret, who in few short months was sure to be drafted and sent to kill the people of her blood.

Ľudia začali obviňovať svojich susedov zo špionáže, v noci niekto porozbíjal okná na japonských obchodoch… a tých zopár, ktorí sa Japoncov zastanú, dostávajú vyhrážky, nech si s tou láskou k Japončíkom dávajú pozor. Obvinenia v niektorých prípadoch nadobúdajú až absurdné rozmery:

The pilot of a daily reconnaissance plane had noticed something he’d never noticed before: the Japanese strawberry farms on San Piedro Island were planted in rows pointing straight toward the radio transmitter at the end of Agate point. The rows of berry plants could guide Jap Zeroes straight to their target easily.

A tak jedného chladného rána naložia na loď tých obyvateľov ostrova japonského pôvodu, ktorých ešte nestihli zatknúť. A hoci niektorí cítia, že to nie je správne, väčšina si jednoducho povie, že je vojna a nemôžu mať predsa medzi sebou špiónov, veď sú to Japončíci! Všetkých, vrátane Hatsue a Kabua, odvezú do internačného tábora Manzanar, zatiaľ čo ich susedia sa len prizerajú.

They were loaded onto a ship while their white neighbours looked on, people who had risen early to stand in the cold and watch this exorcising of the Japanese from their midst – friends, some of them, but the merely curious, mainly, and fishermen who stood on the decks of their boats…The fishermen felt, like most islanders, that this exiling of the Japanese was the right thing to do.

Kabuo sa rozhodol odísť z internačného tábora do vojny, pretože cítil, že so svojou japonskou tvárou sa musí viac snažiť dokázať, že je Američan, než tí ostatní. Po návrate z vojny vidí len temnotu, vo svete a vo svojej duši, tak ako aj Ishmael. Ishmael však prišiel o ruku a prvé na čo si spomenul, keď ju amputovanú videl ležať na špinavej podlahe námornej lode, bola Hatsue, tá japonská kurva. Tento román nie je vôbec jednoduchý ani povrchný, je to komplikovaný a nádherný príbeh mnohých vrstiev, ktorý sa odvíja v tichej atmosfére zasnežených lesov a pripomínania si bolestivej minulosti.

S niektorými knihami je ťažké sa rozlúčiť a to je aj tento prípad. David Guterson napísal knihu ešte ako učiteľ a písal ju desať rokov vždy len v skorých ranných hodinách. Keď začnete tento prepracovaný príbeh čítať, nebudete sa od neho vedieť odtrhnúť. Román zaslúžene získal v roku 1995 PEN/Faulknerovu cenu a v roku 1999 bol sfilmovaný. V českom preklade vyšiel pod názvom Sníh padá na cedry v roku 2000.