Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Roman Polák: „Brať ceny veľmi vážne je dosť nebezpečné…“

Roman Polák: „Brať ceny veľmi vážne je dosť nebezpečné…“

| On 21, Dec 2010

Ak by sa tvoril rebríček najlepších súčasných divadelných režisérov na Slovensku, Roman Polák by určite obsadil vrchné miesta. Osobne sa mi s ním podarilo stretnúť počas festivalu Bábkarská Bystrica, kde vznikol aj tento rozhovor. Roman Polák porozprával nielen o festivalovej atmosfére, ale aj o čerstvo získaných Doskách, nazreli sme do minulosti a prezradil aj plány do budúcnosti…

Na festivale Bábkarská Bystrica ste porotcom, častejšie však stojíte presne na opačnej strane. Sedí Vám viacej rola hodnotiaceho alebo hodnoteného?

Byť režisérom je moja každodenná práca, s tým vstávam i zaspávam, to je to v čom žijem. Porotcom nebývam veľmi často, Bábkarskú Bystricu som prijal, pretože som už dlho nevidel bábkové divadlo a každá takáto príležitosť vytvára v človeku možnosť nejakých impulzov, inšpirácií. Zaujímalo ma, čo sa v tejto oblasti deje, preto som ponuku prijal.

Určite ste navštívili aj mnohé zahraničné festivaly. Ak ich porovnáte s tými slovenskými, v čom sa od nich líšime? Či už v tom pozitívnom alebo negatívnom zmysle…

Často mi chýba nejaký bod, kde sa ľudia stretávajú aj mimo predstavení, aby si vymieňali názory. Takmer na každom festivale existuje budova, kde sú napríklad kaviarne, kde je prirodzené stretnúť sa. Tu (v Banskej Bystrici, pozn.redakcie) mi trošku chýbajú také vzrušujúce rozhovory, no možno je to tým, že nie je vzrušujúce divadlo (smiech). Ak si ale spomeniem na festivaly, či už u nás alebo vo Wroclavi či Edinburghu, väčšmi tým žilo celé mesto – samozrejme treba podotknúť, že to boli oveľa väčšie festivaly ako je tento.

Nedávno ste v Nitre dostali cenu Dosky 2010 za najlepšiu réžiu. Čo pre Vás táto cena znamená? Je to ďalšia motivácia alebo tieto ceny beriete s rezervou a skôr je pre Vás dôležitejšie vypredané hľadisko a spokojnosť divákov?

Brať ceny veľmi vážne je dosť nebezpečné… Je to stále hra, mnohí tvorcovia jej uverili, iní jej neuverili a útočia na jej objektivitu. V akejkoľvek hre je objektivita dosť problematická. Moje úplne prvé Dosky boli väčším zážitkom, postupne to človek berie vecnejšie, racionálnejšie. Človeka to poteší, najmä tento rok som to skutočne nečakal. Predpokladal som, že ma už majú plné zuby s mojimi Doskami a réžiami (smiech)… Istým spôsobom ma to potešilo, ale beriem to naozaj s rezervou.

Keď sme už spomenuli Nitru, aký je Váš vzťah k nitrianskemu divadelníctvu?

Ten vzťah je pozitívny. Ja som po odchode z Martina po revolúcii asi dva roky robil v Nitre – bol to Triumf lásky asi v deväťdesiatom prvom roku a Rozkošný paroháč. Nitra bola v mojej divadelnej mladosti veľmi inšpirujúca – s Bednárikom, ktorý tam vtedy začínal tvoriť divadlo. Vtedy ešte neprešiel úplne k muzikálom a snažil sa robiť akési výtvarné divadlo, iné ako sme boli dovtedy na Slovensku zvyknutí.

Aká bola v čase Vašej „divadelnej mladosti“ na Slovensku situácia?

V tej dobe boli divadlá veľmi inšpirujúce, či už Trnavské divadlo s Jurajom Nvotom a Blahom Uhlárom, alebo spomínané Nitrianske divadlo s Darinou Károvou a Jozefom Bednárikom, Martinské divadlo, kde som ja pracoval, či štúdio Novej scény, kde Strnisko robil veľmi dobré réžie. Taktiež na východe bolo divadlo veľmi zaujímavé. Bolo to obdobie väčšej výmeny inšpirácií medzi divadlami, navzájom sme sa pozorovali a sledovali. Dnešná doba je oveľa individualistickejšia a každý si žije vlastným životom. Pre mňa je vždy dobre, keď idem niekde režírovať, že sa istým spôsobom zoznámim nielen so súborom, ale aj s inscenáciami, ktoré som nevidel a spojím tak príjemné s užitočným.

Prezradíte, aké projekty pripravujete v najbližšej budúcnosti a na čo sa môžu diváci tešiť?

V Nitre pracujem na Majlingovej a Mitanovej dramatizácii Koniec hry, na ktorej som sa čiastočne podieľal. V Košickom divadle sa chystám robiť Ako sa vám páči od Shakespeara a v Astorke by som mal na konci sezóny urobiť Cestu dlhým dňom do noci od Eugena O´Neilla. Je to pokojnejšia sezóna oproti tej minuloročnej, ktorá bola hektická. Napriek tomu, že je pokojnejšia, dúfam, že vzniknú zmysluplné predstavenia, ktoré oslovia hlavne diváka. Či oslovia kritikov a súťaže, to už je iná vec. Som rád, že vo väčšine prípadoch sa mi podarilo osloviť práve diváka.

Kto je Roman Polák?

Patrí medzi našich najvýznamnejších režisérov. Je bývalým riaditeľom činohry SND, v rokoch 2000 – 2002 bol umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice. Pôsobil vo viacerých divadlách (Martin, Košice, Bratislava, Nitra, Praha, Brno…) a počas svojej činnosti vytvoril vyše sto inscenácií, za ktoré získal niekoľko cien (vrátane najprestížnejšieho divadelného ocenenia Dosky). V roku 2007 dostal Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a film.

Rozhovor bol urobený pre potreby OZ Artéria a artblog.sk.

Komentáre

  1. Dávid Tvrdoň hovorí:

    Keď som bol na Bibliotéke (http://artblog.sk/2010-11-11/vikend-na-biblioteke-2010/), rovnako ako som spomínal vo svojom článku som zažil veľmi kritickú debatu troch osobností divadla na Slovensku. Najviac narážali na dnešnú mladú generáciu, ktorá podľa nich za veľa nestojí. Vraj sa to prejavuje hlavne na počuteľnosti predstavení, keď herci zvyknutí z televízie potichu rozprávajú a nedostatočne artikulujú. Najkritickejšie sa vyjadroval Milan Polák – je v nejakom príbuzenskom vzťahu s Romanom Polákom? A je to s divadlom na Slovensku naozaj tak zlé?

  2. Jozef Ovečka hovorí:

    Netuším, v akom sú vzťahu, ale zistím to po sviatkoch :)
    No a čo sa týka situácie na Slovensku, je pravda, že niektorí herci opojení slávou z televízie zabúdajú, že divadlo je trocha iné. Diváci samozrejme poväčšine tlieskajú, pretože vidia svojich miláčikov z obrazovky (napríklad na adresu Jozefa Vajdu sa niektorí kritici vyjadrujú, že v divadle stále len hrá to svoje, na čo sme u neho z telky zvyknutý).
    No sú aj svetlé výnimky, napríklad Robo Roth, jeden z najlepších hercov (ak nie aj najlepší), ktorý sa úapešne vyhýba obrazovkám a jeho “neopozeraná” tvár dokáže zahrať takmer všetko.

    1. Dávid Tvrdoň hovorí:

      Jasné, o Robovi Rothovi často počuť v poslednom čase, myslel som si, že je to len nejaká pomyselná bublina, no niečo na ňom asi bude. Odporúčaš s ním nejakú hru, ktorá momentálne beží vidieť?
      Ešte by ma aj zaujímalo, či tým “televíznym syndrómom” trpia len bratislavskí herci, alebo sa to prejavuje aj v Nitre, Martine a iných mestách?

  3. Martin Pavelka hovorí:

    Keď už je reč o Polákovi. Nechystá sa kolega Jozef napísať kritiku na inscenáciu Koniec hry?:) Zatiaľ som čítal dosť rozporuplné recenzie. Niektoré sú nadšené, iné dosť vlažné. Mne osobne sa to dosť páčilo, i keď prvé dejstvo bolo na môj vkus príliš rozvláčne. Divadlo však nie je moja parketa, takže by ma celkom zaujímal tvoj názor Jozef.

    Čo sa týka Roba Rotha tak úžasný je ako Faust v rovnomennej hre SND.

  4. Jozef Ovečka hovorí:

    odpoved M.Pavelkovi: recenzia Koniec hry bude niekedy v januári-februári, a ak sa všetko podarí, tak zároveň aj rozhovor so spoluautorom a dramaturgom DAB Danielom Majlingom.

    odpoveď D.Tvrdoňovi: s Rothom odporúčam HollyRoth za ktorú získal Dosky a je v nej excelentný. Fausta som nevidel, názory na inscenáciu sú zmiešané, avšak na výkon Rotha sú veľmi pozitívne ohlasy.
    Čo sa týka televízneho syndrómu v iných mestách, ťažko ho hodnotiť, pretože herci hrávajú menej v televízii ako tí bratislavskí. Napr. nitrianski herci hrávajú poväčšine len v Paneláku alebo Ordinácii, a tam mám ja osobne presne opačný pocit – že na javisku im to svedčí viac ako v televízii :)