Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | May 22, 2018

Scroll to top

Top

Vertigo – prvý film so zastrenou realitou

Vertigo – prvý film so zastrenou realitou

| On 16, Dec 2010

Domnievam sa, že filmy so „zastrenou realitou“ sa vyvinuli z detektíviek práve príchodom a popularizáciou psychológie (a svojim spôsobom jej užitím na diváka). Prvý film tohto typu, ktorý som videl, mal názov Butterfly Effect; druhým bol nie dlho neskôr Donnie Darko. Práve tieto filmy ma priviedli k tomu, že som si obľúbil film a začal ho považovať za niečo viac. Dlho som si myslel, že priekopník týchto filmov je Usual Suspects. Mýlil som sa, je ním Vertigo od Alfreda Hitchcoca.

Psycho určite poznáte, už tam sú náznaky, ide však stále o triler-horor, ktorý sa vinie ako detektívka. Detektívky vždy totiž stále viac a viac dávajú tušiť čo filmy so “zastrenou realitou” nie, tie majú naopak bod zlomu, kedy sa všetko obráti o stoosemdesiat stupňov. Je to teda viac ako obyčajné rozuzlenie a vysvetlenie.

Zvláštne je, aký úspech slávia tieto filmy, napríklad v prípade Saw, ktoré sa dožilo množstva neúspešných pokračovaní práve preto, že takýto typ filmu ťažko pokračovanie môže mať. Aj u filmu Butterfly Effect dopadlo katastrofou. Sledovanie takýchto filmov totiž nemá zmysel, ak viete čo môžete čakať, ak poznáte záver ku ktorému sa nedostanete skôr za pomoci dedukcie ako u detektívky, lebo chýba príliš veľa častí skladačky a film je natočený tak, aby ste to na prvý krát ani neposkladali či neodhadli.

A o čom je Vertigo? Možno o tom, aby sa Vám zapáčilo San Francisco a nadýchali ste atmosféru podobnú filmu Chinatown. Čím je to, že dnešným filmom chýba sprostredkovanie atmosféry jednotlivých miest? Možno preto, že je všetko upnuté na precíznu počítačovú grafiku, ktorú nejde rozoznať od reality, ale chýba jej to magické čaro okamihu, ktorú náš nedigitálny svet má. Tak, ako aj v Chinatown aj u Vertiga máme miestami ten nadprirodzený pocit niečoho viac a pritom to stále nie je tak šialené ako vo filmoch Mulholland Drive či Lost Highway od Davida Lyncha, ktorý sa mi hlavne v počiatkoch páčil, ale podľa mňa preháňa, čím zapôsobí na každého diváka a nie iba na toho vnímavého.

Je v týchto filmoch vlastne príbeh dôležitý? Áno je! Lebo nás pohltí a až nakoniec sa dozvieme, že celý príbeh nie je príbehom, ktorý sa stal, ale príbehom, ktorý sme mali vidieť a prežiť, aby sme si tam neskôr niekde v bode zlomu nemohli byť niekedy ani istí, čo sa vlastne v skutočnosti stalo. A keď to náhodou vieme, je to tak jednoduché, všetko čo nám predtým celý čas nedávalo zmysel.