Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | July 22, 2018

Scroll to top

Top

Návrat legiend

Návrat legiend

| On 10, Dec 2010

Zdá sa, že rok 2010 sa čím ďalej tým viac stáva návratom legiend. Nielenže sme mali možnosť vidieť v kinách niekdajších akčných hrdinov v nových filmoch (The Expendables, A-Team, Machette, RED), prekvapili aj hudobníci, ktorých všetci dobre poznáme a prišli s novými nahrávkami. Neil Young, Elton John, Eric Clapton a Robert Plant nahrali tento rok albumy, ktoré poslucháči aj hudobní kritici prijali s nadšením. Ako to robia, že ešte stále oslovujú toľkých poslucháčov, starších i mladších, a prečo bude ich tvorba stále aktuálna?

Nekonečný experimentátor

Neil Young pochádza z Kanady, kde je idolom mnohých mladých muzikantov, ktorí snívajú o podobnej kariére a sláve. Počas života sa stal uznávaným hudobníkom a často vystupoval ako kritik politikov (Nixon) a ich činov (vojna v Iraku). Inšpiráciu pre svoje piesne nevyhľadáva, ale čerpá z udalostí, ktoré ho oslovia. Tak vznikli mnohé skvelé nahrávky (Living With War), ale tiež nie veľmi vydarené, keď sa až príliš nechal uniesť spontánnym nápadom (Fork in the Road – óda na vlastný elektromobil). V súčasnosti prichádza s Le Noise, na ktorej osem skladieb sprevádza nesentimentálny surový Youngov spev. V sprievode gitary vyznieva o to viac nekompromisne, o čo väčších trápeniach spieva (drogy, vojna). Nahrávalo sa výlučne za mesačného svitu v losangelskej rezidencii slávneho producenta Daniela Lanoisa (U2, Peter Gabriel). Spontánnosť a prirodzenosť cítiť z každej piesne, Neil Young totižto nerád nahráva piesne na viac ako dva pokusy. Ide mu o dušu skladby a pritom vraví: „Keď vieš, čo chceš povedať, nemá zmysel sa s tým dokola trápiť, pretože to len zhoršíš.“

Sir John

Sir Elton Hercules John (vlastným menom Reginald Kenneth Dwight) patrí tiež k šesťdesiatnikom, ktorí tento rok prišli s novými piesňami, aby ukázali, že ani z ďaleka nepatria do starého železa. Elton John má za sebou viac ako úspešnú kariéru, jeho piesne sa niekoľkokrát umiestnili na prvých miestach hudobných rebríčkov, hrdí sa titulom rytiera a počítajú ho medzi najbohatších ľudí vo Veľkej Británií. Nestal sa však hviezdou zo dňa na deň, ale začínal v miestnych krčmách. Bol prirodzeným talentom, už v troch rokoch hral na klavír, obľuboval klasickú hudbu (najmä Chopina a Bacha) aj Elvisa Presleyho. Postupne sa vypracoval na profesionálneho hudobníka, sprevádzal na turné známych interpretov, neskôr sa pustil do sólovej kariéry a takmer každý album predstavoval úspech. V roku 1986 počas série vystúpení v Austrálií stratil hlas, museli ho operovať a z pôvodného tenoru sa zmenil na barytón. Novým albumom The Union, ktorý nahral spolu s Leonom Russellom, sa rehabilituje ako skladateľ a spevák (neslávne vystúpenia na svadbách osobností za vysoké honoráre, séria koncertov The Red Piano v Las Vegas), keď sa vracia späť k pôvodným gospelovým a bluesovým vrcholom svojej kariéry. Ako sa k novej platni sám John vyjadril: „Už viac nemusím robiť popové nahrávky.“

Búrlivák a gitarový virtuóz

Mnohí poznajú známeho britského gitaristu Erica Claptona vďaka piesňam Layla alebo Tears in Heaven, ktoré majú v playlistoch zaradené aj komerčné rádiá. Na obálke k novému CD pôsobí Clapton ako vyrovnaný človek, hudobník so závideniahodnou kariérou a uznávaný muzikant. Jeho život však nebol pokojný ani jednoduchý. Keď na trináste narodeniny dostal gitaru, takmer sa jej, po niekoľkých pokusoch hrať, vzdal, pretože mu to nešlo, no vďaka láske k blues vytrval a učil sa z kazety známe piesne. V šestnástich opustil školu, rozhodol sa študovať umenie, ale viac sa sústredil na hudbu a štúdium zanechal. Začal vystupovať po krčmách, hral vo viacerých formáciách popri skúsených hudobníkoch, rýchlo sa učil, a začalo sa o ňom hovoriť ako o novom britskom talente. Vystriedal veľa skupín (Yardbirds, John Mayall & the Bluesbreakers, Cream), kde pôsobil najmä ako gitarista. Až v sedemdesiatych rokoch začal spievať a skladať. V rovnakom čase zápasil s drogami a alkoholom, kvôli ktorým absolvoval niekoľko liečení. V súčasnosti prichádza po dlhšej pauze s novým albumom Clapton, zloženej z prevzatých aj vlastných piesní, ktoré odkazujú na bluesovú tradíciu jeho tvorby. Sám autor sa vyjadril: „Ide o eklektickú zbierku skladieb, ktoré som pôvodne nezmýšľal, ale vlastne je to nakoniec lepšie.“

Rocker naveky

Britský spevák a skladateľ Robert Plant je tiež príkladom umelca, ktorý sa rozhodol pre školu života a nie vysedávanie v školských laviciach. V šestnástich odišiel z domu a začal spievať s rôznymi skupinami, hlavne bluesovými, ale podľa vlastných slov objavoval aj iné štýly, ktoré stáli za počúvanie. Popritom pracoval na stavbách a v továrniach, zarábal kde sa dalo. Komerčný úspech so žiadnou formáciou nedosiahol, docielil však, že sa o ňom hovorilo ako o „mladom mužovi so silným hlasom“. Keď potom gitarista Jimmy Page hľadal nového speváka pre svoju skupinu a vypočul si Planta, ihneď ho zobral. Začali spolu hrať a skladať nové piesne a Led Zeppelin (najskôr sa nazývali New Yardbirds) sa rýchlo stali hviezdami, pričom sú dodnes považovaní za legendárnu kultovú kapelu. Po ich rozpade sa dal Robert Plant na sólovú kariéru, ale stále ho sprevádzal tieň speváka Led Zeppelin. V roku 2007 naspieval duetový album Raising Sand s Alison Krauss, získali zaň Grammy a jeho meno sa konečne odpútalo od minulosti spätej so slávnou kapelou. Najnovším počinom potvrdzuje, že nepotrebuje budovať na niekdajšej sláve a vie prísť s originálnym zvukom. Album by sa dal označiť ako návrat k bluesovým koreňom obohatený o hudobné skúsenosti z country, rockabilly, folku, ktoré počas života zbieral a pretavil do Band of Joy.

Sláva neznamená úspech

Môže sa zdať, že keď ktorýkoľvek slávny a uznávaný interpret v starších rokoch príde po čase s novými piesňami, bude prijatý a hodnotený pozitívne. Nie je to však o niekdajšej sláve. Príkladom môže byť Phil Collins s nie veľmi vydarenými motown a soulovými štandardmi, ktoré upravil a prespieval na platni Going Back. Tiež Brian Eno, objaviteľ a inovátor ambientu, len zrecykloval odmietnuté skladby k soundtracku Lovely Bones od Peter Jacksona a vydal ich pod názvom Small Craft on a Milk Sea. Taktiež si nevyslúžil obdiv a neoslovil toľko fanúšikov. Neil Young, Elton John, Eric Clapton a Robert Plant dali do najnovších albumov kúsok seba, s úprimnou radosťou a odhodlanosťou dokázali, že majú stále čo povedať a na dôchodok ešte nepomýšľajú.