Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 25, 2018

Scroll to top

Top

IFF Bratislava 2010 – záver

IFF Bratislava 2010 – záver

| On 01, Dec 2010

Medzinárodný filmový festival Bratislava – streda, deň č. 5

Po pondelku obyčajne nasleduje utorok, ale v tomto denníku sa preňho priestor nenašiel. Lístky na utorkové projekcie som si chcela kúpiť v ten istý deň. Bohužiaľ, žiadne voľné vstupenky už nezostali. Svet sa napriek tomu nezastavil a po jednodňovej pauze som sa do filmového kolotoča vrátila opäť.

Prvým na zozname bol dokument Kapitalizmus po novom (Rumunsko, Francúzsko, Belgicko). Hlavnou témou sú rumunskí zbohatlíci, ktorí sa pomerne ľahko dostali k peniazom po revolúcii v ´89. V súčasnosti týchto ľudí môžeme považovať za akýchsi budovateľov priemyslu tejto bývalej socialistickej krajine. Aj keď sa téma javí ako lákavá, mňa nezaujala natoľko ako iné dokumenty z festivalu. Nemôžem hovoriť ani o dynamickosti, ktorá by posúvala tému do iných významových rovín. Fakt, že vo mne nezostal žiaden výraznejší pocit, nehovorí v prospech režiséra Alexandru Solomona.

Druhým filmom a dokumentom zároveň bol Land (Kanada). V centre pozornosti je Nicaragua ako potencionálna ´druhá´ Florida. Rozhovory s obyvateľmi nám ponúkajú rôzne uhly pohľadu na aktuálnu situáciu v krajine. Jedna skupina sa snaží využiť krásy prírody vo vlastný, zväčša finančný prospech, pôvodní obyvatelia však odmietajú priemyselný zásah a fakt, že budú neskôr slúžiť dovolenkárom. Karty drží v ruke nestála vláda. Dva neustále bojujúce politické tábory nedokážu nájsť kompromis, a tak vidiny novej krajiny zanikajú. Autorovi projektu, Julian T. Pinderovi, sa dobrý nápad nedá odoprieť.

Posledné premietanie pozostávalo z krátkej snímky Kúpele (Belgicko) a neskôr oceneného filmu Prístrešok (Bulharsko). Belgické dielo prináša pohľad na neúplnú rodinu, v ktorej sa o domácnosť stará syn, keďže matka holduje alkoholu. Chlapec vyhrá denný pobyt v kúpeľoch, kde sa o hrdinoch dozvedáme čosi viac. Zatiaľ, čo sa syn odmieta priznať k vlastnej matke, ona sa ocitá v čoraz bizarnejších situáciách. Hlavným motívom je voda, ktorú zachytila režisérka Banu Akseki vo všetkých skupenstvách.

Po belgických titulkoch nasledovali bulharské. Dragomir Sholev nakrútil príbeh o rodine, v ktorej nefunguje všetko tak, ako má. Otec, tréner vodnopólistov, je neustále na cestách, a tak stráca pevnú ruku nad svojimi synmi. Starší nezvládol školu a teraz pracuje v Amerike, ten mladší je na najlepšej ceste dostať sa na okraj spoločnosti, aj keď má len 12 rokov. Matka je zaslepená láskou k svojim deťom natoľko, že nevidí, ako im ubližuje takýto štýl výchovy. Dostávame možnosť pozrieť sa na nezvládnutú úlohu rodičovstva z každej strany. Vážna téma je síce nadľahčená humorom, no v istých situáciách som chcela vyťahať za uši ako rodičov, tak aj nevychovaného syna.

Deň č.6, štvrtok

Po veľkom množstve odpremietaných filmov sa festival v Bratislave chýlil ku koncu. Posledné lístky sa predali a ľudí začalo ubúdať. Na programe zostávalo len pár snímok, a na záver sa mali prvýkrát v histórii tohto festivalu premietnuť víťazné kúsky jednotlivých kategórií.

Prvá projekcia predstavovala akýsi blok zložený z viacerých krátkych filmov. Začal ho dokument Teraz ťa máme radi (Slovensko). Bol to zároveň celovečerný debut Petra Hodála, na ktorom spolupracoval so Zuzanou Líškovou. Zachytili v ňom predvolebné kampane všetkých politických strán odohrávajúce sa v rôznych mestách. Dokument netvoria rozhovory, ale zobrazuje atmosféru na vystúpeniach tohto typu. Ďalším v poradí mal byť krátky film Najlepší obchod môjho života (Slovensko), ale pre technické problémy sa projekcia neudiala. Blok zakončoval animovaný príbeh Kamene (Slovensko). Dej sa odohráva v kameňolome, kde skupina robotníkov žije každodenným pracovným stereotypom. Ten však naruší žena, jej túžby a pocity, ktoré muži už dlho skrývajú. Dielo nie je len pastvou pre oči, ale aj pre dušu. Významové roviny sa prelínajú až neviete, s ktorou postavou sympatizujete. Úžasnú bábkovú animáciu dopĺňajú muzikálové prvky. Režisérka Katarína Kerekesová tak vytvorila nezvyčajný príbeh pre obyčajných ľudí.

Druhý blok spojil dve snímky. Prvý bol animovaný a patril medzi súťažné krátke filmy. Kto je tam? (Slovensko) nakrútila Vanda Raýmanová. Príbeh o priateľstve by som zaradila medzi „večerníčkové“ vysielanie. Mňa, ako dospelú osobu, nedokázal ani len pobaviť. Neviem, či rozhodnutie o účinkovaní na festivale bolo najmúdrejšie, ale predsa sa nemôže každému všetko páčiť. Predošlá snímka ma mala asi varovať pred tým, čo bude nasledovať. Lucia (Čile) patril medzi súťažné hrané filmy. Režisér Niles Atallah nám síce prezradil, že hlavnú úlohu si zahrala jeho manželka, ale na to podstatnejšie zabudol. To, čo chýbalo celých 80 minút, bol život. Kamera vraj zobrazuje život v čílskom Santiagu pred a po smrti diktátora Pinocheta. Tú druhú časť však nevidela asi polovica kinosály, ku ktorej som sa musela neskôr pridať. Pokus o vyjadrovanie citov a vzťahov bez slov bol už len márna snaha. Sklamanie pre mnohých divákov.

Úplne posledným zo všetkých bol film Cold water of the sea  (Kostarika, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Mexiko). Hlavnými postavami sú Mariana a Karina, ktoré pochádzajú z odlišných svetov. Zatiaľ, čo jedna žije v luxuse a nepozná finančnú tieseň, sedemročná Karina býva vo veľkej rodine, kde jej ale nechýba to, čo Mariane – pocit bezpečia. Autorka filmu, Paz Fábrega, zamotáva dej rôznymi náhodami a vytvára tak zaujímavé a zároveň nenáročné dielo.

Imaginárna opona sa spustila, svetlá sa zhasli a hostia sa vrátili opäť domov. Tým sa skončil jeden náročný týždeň. Snáď ho zažijem zase o rok v Bratislave.

[ctext]