Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | June 18, 2018

Scroll to top

Top

Divadlo Ívery – Celkom vážne…

Divadlo Ívery – Celkom vážne…

| On 24, Nov 2010

Celkom vážne, každý chce byť Ernestom!

Vo veľkej záplave ponúk rôznych divadiel v našom hlavnom meste bolo pre mňa príjemné objaviť niečo nové. Ívery –­ divadlo ukryté neďaleko Slovenského rozhlasu, ma upútalo nielen cenou (iba jedno euro za predstavenie), ale aj svojím repertoárom. Suchý, Šlitr, Ionesco či Oskar Wilde prezrádzajú vyberaný vkus.  Ja vám predstavím hru Celkom vážne od posledného menovaného. Ak Vám tento názov nič nehovorí, možno napovie český preklad – „Jak je důležíté míti Filipa“.

V niektorých chvíľach bol humor plytký a predvídateľný, našťastie Oskar Wilde fabulu v hre zamotal tak, že vtipné momenty vyplývali aj z jednotlivých situácií. Aby Jack vynikol vo vyššej spoločnosti, vymyslí si imaginárneho brata Ernesta a vydáva sa za neho. Toto tajomstvo nepozná ani jeho snúbenica Gvendolína, prezradí ho len svojmu excentrickému priateľovi Algernonovi. Keď sa Algernon dozvie, že Jack má na vidieku mladú chránenkyňu Cecíliu, rozhodne sa vydávať za Jackovho brata Ernesta a tak ju pre seba získať. Komplikácie nastávajú vtedy, keď sa Cecília aj Gvendolína navzájom stretnú, pričom sú obe skalopevne presvedčené, že sú zasnúbené s Ernestom. Zdá sa Vám to všetko príliš zamotané? Nebojte sa, príbeh je napísaný zrozumiteľne a myslím, že sa v ňom nestratíte.

Vydať sa za Ernesta je to najlepšie, čo môže dievča urobiť. Chudera každá žena, ktorej muž sa nevolá Ernest.

Myslí si to slečna Gvendolína, myslí si to slečna Cecília. A myslí si to aj pán Oscar Wilde. Ale aj napriek tomu to páni Jack a Algernon nevzdávajú. Pri najhoršom sa ešte stále môžu dať prekrstiť. Celkom vážne.

Herecké výkony vyvolávajú polemiku… Herec Matej Mydla dokázal vdýchnuť postave Algernona svojský charakter cynického, flegmatického človeka. Aj keď by bolo občas lepšie, keby svojmu hraniu nedodával toľko dynamiky, postava mu typovo vyhovovala. To sa nedá povedať o mladej herečke Miroslave Vyzváryovej, ktorá v úlohe staršej prísnej matky nebola (aspoň pre mňa) dostatočne uveriteľná.  Výkon herca Jozefa Malého ostal niekde uprostred… Svoju dvojrolu zahral výborne, problémom bola malá schopnosť variovať jednotlivé postavy a odlíšiť ich od seba.

Podobne ako v Alžbetínskom divadle, tvorcovia sa vo veľkej miere spoliehajú na fantáziu diváka. Prostredie sa navodzovalo slovom – herec príde pred  publikum a opisnou formou vysvetlí, na akom mieste sa práve nachádzame. Drevená lavica vďaka tomu predstavuje v jednej scéne pohovku, v inej záhradné kreslo… Herci z Ívery tak pre svoju prácu nepotrebujú takmer žiadne kulisy, vystačia si tiež s minimom rekvizít.  Ak je nejaká rekvizita na javisku potrebná, jednoducho si ju vymyslia a pantomimicky znázornia.

Divadlo Ívery tvoria študenti a absolventi bratislavských vysokých škôl, a to nielen umeleckého smeru. Herci sú nadšenci, ktorí hrajú pre potešenie divákov, no najmä pre vlastné potešenie z hry ako takej. Vďaka tomu vládne počas predstavenia príjemná rodinná atmosféra (umocnená kapacitne menším publikom). A je tu aj výhoda pre chudobnejších návštevníkov… Ak chcete partnerku pozvať na kultúrne rande, pozvite ju do divadla Ívery – váš rozpočet to isto nezruinuje.

Oskar Wilde: Celkom vážne

Osoby a obsadenie: Jack: Juraj Ďuratný / Martin Šuster / Michal Hrapko, Algernon: Norbert Maur / Matej Mydla, Cecília: Barbora Demešová / Eva Konečná, Gvendolína: Alexandra Sýkorová / Katarína Chorvátová, Bracknelová: Henrieta Kandová / Miroslava Vizváryová, Prismová: Silvia Čviriková / Gabriela Gavláková / Katarína Hergottová, Sluha Lane, Chasuble: Jozef  Malý. Preklad a réžia: Jana Krčmářová.