Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 18, 2017

Scroll to top

Top

Posledný výdych slávneho Leara

Posledný výdych slávneho Leara

| On 19, Okt 2010

Priznávam sa, že som videl niekoľko spracovaní hry Kráľ Lear a tak som do sály vstupoval s presvedčením, že nič nové na mňa nečaká. Mýlil som sa. Snáď každému je známy príbeh o neslávnom osude Kráľa Leara. Fínske divadlo Anatomia Ensemble si z pôvodnej hry vypožičalo len postavy a ich charaktery. Namiesto bežných trojhodinových produkcií čakalo na divákov prijateľných 60 minút. Predstavenie Anatómia Lear zobrazuje panovníka v istom alternatívnom svete tak, ako by jeho život vyzeral pokiaľ by sa dožil staroby a neskončil tragicky shakespearovsky. Jedno umieranie som vám už predstavil v recenzii inscenácie Kráľ umiera. Anatómia Lear bola však iná. Uveriteľnejšia.

Na scéne leží v posteli bábka chorého starca, ťažko sa mu dýcha, kašle, vzdychá… Jeho fyzická schránka nesie znaky pokročilej staroby (vychudnutá tvár, ovísajúce rebrá), uvedomuje si vlastnú pominuteľnosť, prejav životného naladenia má melancholické črty. Divák sleduje niekoľko minút bezmocného, senilného starca v posteli, ako pije čaj, číta noviny, spí. A práve na pokraji sna a reality prichádzajú fantazijné predstavy a spomienky. Ožíva vešiak na okraji javiska, objavujú sa však aj hrôzostrašné obrazy. V akejsi imaginárnej miestnosti leží na pitevnom stole Learovo druhé Ja. Mŕtve. Jeho dve dcéry v mäsiarskych zásterách a rukaviciach režú nožom bezvládne telo. V opakujúcich sa výstupoch konajú zvláštnu morbídnu pitvu. Goneril, Regan a najmladšia Cordélia sú prítomné v celej inscenácii na javisku i v kráľových myšlienkach. A rovnako ako v Shakespearovej hre, aj v Anatómii Lear je Cordélia prvkom, v ktorom badať odlišnosť od sestier. Iný prístup k nej vidno taktiež u samotného Leara. V istom momente kráľových predstáv sledujeme niečo, čo pripomína pôrod troch dcér z panovníkovho tela. Cordélia je znázornená v podobe ťažko identifikovateľného tvora podobnému nočnému motýľovi (alebo že by to bol anjel?), ktorý sa snaží uletieť za kráľom. V ďalšom momente vidíme Regan a Goneril, ako v Learovom tele násilím hľadajú kľúč (od kráľovstva). Metaforickosť pretkávala celú inscenáciu.

V jemných náznakoch bol prítomný aj humor – čierny humor. Keďže bola inscenácia neverbálna, vyplýval z pohybov bábky; predstavenie si však stále udržiavalo istú dávku mysticizmu a nikdy neskĺzlo do väčších záchvatov smiechu. Tvorcovia sa nevyhýbali ani aktualizačným prvkom (rádio, zvonček, golfová palica) a divákovi tak ešte viac sťažili identifikáciu času a priestoru.

Nerád používam superlatívy, ale musím uznať, že zvuková zložka bola excelentná. Rôzne zvuky, ruchy či šumy dotvárali predstavenie, navodzovali atmosféru úzkosti, strachu a pokojne by ich mohol použiť Alfred Hitchcock vo svojom horore. Zvuk noža či pitvania tela vnášal divákovi do ucha nepríjemné pocity akejsi zvláštnej „reality“.

V závere predstavenia Lear zomiera. Sálou sa nesú jeho pomalé nádychy, až nakoniec vydýchne posledný raz. Jeho smrť nesprevádza žiadna pompéznosť, umiera ako obyčajný starec so svojimi dcérami pri lôžku. Nech je mu zem ľahká.

Anatomia Ensemble: Anatómia Lear

Scéna a bábky: Janne Siltavuori, réžia: Mikaela Hasán. Hrajú: Heidi Fredriksson, Johanna af Schultén, Åsa Nybo.