Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 20, 2017

Scroll to top

Top

Recenzie albumov 2010

Recenzie albumov 2010

| On 11, Okt 2010

The Album Leaf – A Chorus of Storytellers

Elektronický Sigur Rós. Aj tak by sa dal pomenovať projekt Američana Jimmy LaValleho, ktorý je síce otcom celého projektu, ale myšlienkovú podobnosť piesní s islandskými kráľmi post-rocku nemožno poprieť. Zásluha na istej dávky rovnakosti prináleží členom skupiny Sigur Rós (okrem speváka Jónsiho), ktorí tiež priložili ruku k dielu a tvoria časť hudobnej formácie. Tak sa stalo, že sa stretol americký progres a islandská jemnosť. Výsledok nie je katastrofa, ale krása. Post-rockové skladby s fidélnymi motívmi, lo-fi podfarbením a primeraným množstvom elektroniky.

The Album Leaf – A Chorus of Storytellers (2010), Sub Pop, post-rock/ambient/electronica
Hodnotenie: 85%


UNKLE – Where Did the Night Fall

Britské elektronické duo Unkle patrí k priekopníkom v trip-hope, čo už niekoľko krát dokázali. Po dvoch rokoch prichádzajú s ďalším plnohodnotným štúdiovým albumom a opäť si prizvali na pomoc ďalších spolupracovníkov. Za spomenutie určite stojí pravidelný kolaborant Gavin Clark, príjemne prekvapili Sleepy Sun, Autolux či Big In Japan. Napriek veľkému množstvu externých interpretov drží nahrávka pokope a počuť, že sa všetci poctivo snažili, aby čo najlepšie prispeli k celkovej kvalite. Where Did the Night Fall nepatrí k prelomovým, ale svoje miesto si medzi poslucháčmi tohto žánru určite nájde.

UNKLE – Where Did the Night Fall (2010), Surrender All, trip-hop/electronica Hodnotenie: 80%

Manu Katché – Third Round

Third Round je tretím albumom skladateľa a bubeníka Manu Katché vo veľkom vydavateľstve ECM. Francúzsky muzikant afrického pôvodu sa zviditeľnil popri Peter Gabrielovi, svoje predošlé dva počiny na ECM nahrával s Jan Garbarekom či Tomasz Stankom, v súčasnosti hráva so Stingom a spolupracoval s rôznymi hviezdami popu, rocku a world music. Na poslednej nahrávke sa znovu predstavuje ako skúsený skladateľ a bubeník. Síce sa nejedná o seriózny jazz najťažšieho kalibru, povedal by som, že skladby sa miestami obtierajú o smooth jazz, no stále je to hra na úrovni a skvelý hudobný zážitok.

Manu Katché – Third Round (2010), ECM, jazz
Hodnotenie: 70%


Peter Gabriel – Scratch My Back

Preslávil sa ako člen rockovej skupiny Genesis a neskôr začal úspešnú sólovú kariéru, v roku 2009 získal prestížnu Polar Music Prize, je čerstvým šesťdesiatnikom a o dôchodku očividne neuvažuje. Peter Gabriel je hudobná legenda a len muzikant jeho formátu si môže dovoliť spraviť orchestrálne verzie piesní súčasných skupín (Bon Iver, Arcade Fire, Radiohead, Elbow) či svojich rovesníkov (David Bowie, Brian Eno, Lou Reed) bez toho, aby to bolo trápne alebo ponižujúce. Projekt Scratch My Back má však aj druhú stranu I’ll Scratch Yours, kde všetci interpreti, ktorých skladby prespieval, nahrajú Gabrielove piesne. Prvý krok sa podaril nanajvýš náramne, som zvedavý, ako sa zhostia úlohy oslovení kolegovia.

Peter Gabriel – Scratch My Back (2010), Real World/Virgin, rock
Hodnotenie: 80%

Para – Povstanie

Aká je hranica medzi pop music a alternatívou? Kedy možno skupinu vyhlásiť za populárnu a kedy ju možno nazývať alternatívnou? Odpoveď na tieto pomerne záludné otázky poskytuje hudba slovenskej skupiny Para. Ich piesne hrávajú v rádiách (Abstinent), no k mainstreamu nepatria (Doma dobre), sú provokatívne (Otec) i angažované (Prezident). Piaty štúdiový album pop-punk-rockovej formácie je ďalším vydareným kúskom v ich zbierke nahrávok. Muzikanti nezostali bez komentára a skladby ako 30 sekúnd, Farba, 1711 alebo RoboTi sa dotýkajú nielen hudby. Para povstáva v najlepšej forme.

Para – Povstanie (2010), Sony Music, pop/punk/rock
Hodnotenie: 80%