Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Vznik modernej (post) apokalypsy

Vznik modernej (post) apokalypsy

| On 07, Okt 2010

Len si nájdite na Googli či v Slovníku cudzích slov čo znamená „apokalypsa“, predsa sa výrazne zmenil za posledné storočie až polstoročie význam tohto slova (aj keď sa mení vlastne už storočia). Miesto náboženského motívu, znamená všeobecný motív o konci sveta. Motív o konci sveta, ktorý začal prebiehať v umení, najprv mierne vo víziách maliarov, niekdajších spisovateľov, ale až v žánri sci-fi niekde v priebehu 20. storočia sa plne oslobodil od svojej náboženskej podstaty, v ktorej však stále hrá významnú rolu akási osudovosť.

V roku 1941 Isaac Asimov napísal poviedku, ktorú nakoniec prepísal do knihy s názvom Príchod noci. Kniha pojednáva o fiktívnej planéte Kalgaš, na ktorú nepretržite svieti viacero sĺnk, vždy minimálne jedno osvetľuje každú časť planéty. Svet však upadne do paniky, anarchie a je na hrane záhuby potom, ako nastane noc (ktorá nastáva opakovane približne raz za 2000 rokov). Ani po jej odznení sa svet už nevie vrátiť do starých koľají, väčšina ľudí je totiž psychicky zničených až šialených, aby dokázali znova reálne fungovať po takom šoku, na ktorý neboli pripravení. Príbeh tiež pojednáva o zmysle i nedokonalosti vedy a viery, ale rovnako o správaní človeka v kritických situáciách.

O desať rokov neskôr v roku 1951 John Wyndham vydáva knihu Deň trifidov. Svet v nej „zaniká“ príchodom kométy, kvôli ktorej skoro celé ľudstvo oslepne, ale aj preto, že v takom stave už ľudia nedokážu kontrolovať obrovské, inteligentné a nebezpečné rastliny nazývané trifid, ktoré teraz lovia ľudí. Iba hlavný hrdina, zotavujúci zrak z nehody, príchod kométy prepásol (nevidel), čím si vlastne zrak zachránil.
Okrem toho, že bola táto kniha sfilmovaná, tento príbeh je akýmsi priekopníkom a vzorom pre množstvo ďalších kníh a filmov. Svojím spôsobom z nej vychádzajú všetky slávne zombie filmy až po Resident Evil, 28 dní neskôr alebo 28 týždňov neskôr (zombie nahrádzajú trifidov).

Paralelne vychádza od konca 2. svetovej vojny (ale vlastne už aj počas nej) veľa sci-fi o hrozbe atómovej bomby a o jej dopadoch. Skvostné dielo sa črtá, ale až 30 rokov po – v roku 1972, keď Robert Merle prichádza so svojou knihou Malevil, o svete kde žije skupina ľudí po nukleárnej katastrofe. Tento scenár sa snažilo použiť veľa filmov, no nakoniec k najlepšiemu spracovaniu sa dostáva spoločnosť Interplay, keď v roku 1997 vydáva hru Fallout a v roku 1998 Fallout 2. Zombie a trifidov vystriedajú mutanti (ľudia poškodení dôsledkom rádioaktivity), scenár konca civilizácie je zaujímavý tým, že obsahuje zároveň premýšľanie nad jej počiatkami a približuje nám jej znova formovanie v rôznych komunitách, kde každá ma svoje vlastné pravidlá.

Po prelome tisícročia bolo niekoľko pokusov nadviazať, úspešný ma za sebou práve Cormac McCarthy svojou knihou Cesta, ktorú vydal v roku 2006 a o rok na to za ňu dostal Pulitzerovu cenu. Príbeh bol aj sfilmovaný a tento rok bežal v kinách. Vyniká vo svojom žánri hlavne vzťahom medzi hlavnými postavami (muž a chlapec/otec a syn).

Apokalypsa/postapokalypsa nám dáva priestor zamyslieť sa nad svetom, kde niet civilizácie alebo nad svetom, kde civilizácia stratí svoje usporiadanie, poriadok a stabilitu. Je to tiež výborný námet na rozbor psychiky človeka v núdzi, pod tlakom okolností, keď sa vracia k pudovosti a sebazáchove. Svet po „konci sveta“ ľudí fascinuje. Toto fiktívne peklo je v rámci reality asi najbližšie vojne a výstražným prstom pred ňou.

War. War never changes. The Romans waged war to gather slaves and wealth. Spain built an empire from its lust for gold and territory. Hitler shaped a battered Germany into an economic superpower. But war never changes. In the 21st century war was still waged over the resources that could be acquired. Only this time the spoils of war were its weapons, petroleum and uranium… (Fallout 2)

Tags

Komentáre

  1. Ivana Krekanova hovorí:

    Zaujímavé, zaujímavé…možno by nebolo na škodu zamyslieť sa, prečo nás všetky tie post-apokalyptické príbehy tak fascinujú…inak, Deň trifidov je vážne skvelá kniha…možno by si ešte zaslúžilo spomenúť Saramagovu “Slepotu”, alebo Millerov “Chválospev pre Leibovitza”…

  2. mozno preto, ze su navrat k neprepojenemu svetu, neviem ci to vzniklo telefonom ci postou, kedy sa svet globalizoval mozno nie tak informacne ako pri internete, ale vobec povedomim, post apokalypsa svet zmensi na najblizsie okolie, necha zaniknut vsetky tie daleke moznosti a je to boj o prezitie a najjednoduchsie veci a principy, vytvara okolnosti pre mnohe zamyslenia, ktore velky svet prehlusuje, lebo je velky a tie moznosti ma
    posledne dve diela nepoznam, podla synopsy je Slepota remake Dna Trifidov a to druhe vyzera lakavejsie :) ked precitam vsetko co mam naplanovane v rade mozno to vyskusam ;)