Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Nedeľné matiné

Nedeľné matiné

| On 12, Sep 2010

Rubrika nielen o klasickej hudbe, v ktorej sa snažím priblížiť svet “vážnej” hudby, niekedy branej asi až moc vážne. V prvej časti si povieme pár slov o Mozartovom Requiem, Puccinim i Mesačnej sonáte, na konci nájdete Prokofieva a trochu netradične aj Pavarottiho. Všetko s ukážkami z YouTube.

Mozart – Requiem d moll

Requiem (KV 626), tzv. zádušná omša, je Mozartova posledná skladba, keďže počas komponovania náhle zomrel. Hoci od neho pochádzajú sotva dve tretiny, patrí toto dielo k jeho najobľúbenejším a aj vysoko pozitívne hodnoteným. Dielo je opradené rôznymi mýtmi, týkajúcimi sa napríklad Mozartovej skorej smrti alebo vášnivými diskusiami o kvalite dokončenia diela. Ponúkam prvé dve časti (Introitus and Kyrie), kde máme možnosť počuť klasicizmus v najčistejšej podobe navyše vo vynikajúcom prevedení. Vzhľadom na Mozartove posledné kompozičné obdobie sa v skladbe dajú nájsť nové prvky, ktoré ovplyvnili a ďalej determinovali vývoj klasicizmu. Skutočný majstrovský kus.

Giacomo Puccini – O mio babbino caro

Táto krátka, ani nie 3 minútová ária je myslím správnym vstupom do operného sveta pre neznalého poslucháča. Je to ária z opery Gianni Schicchi na námet epizódy z Danteho Božskej komédie. Vybral som nahrávku, ktorá sa mi zdala najlepšia, nie je zbytočne presladená a znie čerstvo aj po viacnásobnom vypočutí. Kompozične sa tu na malej ploche ukáže dramatičnosť, romantika a melodická nosnosť Pucciniho tvorby. Sám do istej miery svojou jednoduchou a melodickou tvorbou  ignoroval vývojové tendencie doby, hlavne keď poukážem na fakt, že bol súčasníkom Stravinskeho, Schönberga alebo Weberna.

Beethoven – Sonáta mesačného svitu (Moonlight sonata), 3 časť

Z tejto Beethovenej sonáty snáď každý pozná prvú časť, ale čo sa skrýva za ňou, to už vie málokto. Táto posledná časť zo sonáty číslo štrnásť je poriadne sústo, nielen pre hráčov, ale aj kompozične. V plnej paráde sa tu nájdu prvky, ktoré rúcali zaužívané predstavy vtedajšej doby (nové rytmické a harmonické prvky), no a kto si ju vyberie hrať, musí sa pripraviť hlavne na to, že sa viac ako šesť minút nezastaví… V podaní ukrajinského zázraku a v bezchybnom prevedení.

Prokofiev – Rómeo a Júlia

Presuňme sa o jedno storočie dopredu. V tomto kratučkom úvode z baletu Rómeo a Júlia (premiéra v Brne v roku 1938) si máte možnosť vypočuť, kam sa to vlastne posunulo od Beethovena, Mozarta alebo Pocciniho. Po prvých 20 sekundách je to jasné hlavne po harmonickej stránke. Mimochodom, v tomto diele sa stal Prokofiev (vytvorením tematických motívov) reformátorom klasického baletu.

Zucchero a Luciano Pavarotti – Miserere

Na koniec niečo z iného súdka. Ak sa niekoho spýtate, v čom bol Pavarotti najlepší, napadne každého operný spev. Veľkosť Pavarottiho spočívala ale aj v tom, že doniesol operu pred masu ľudí a neuveriteľne propagoval klasickú hudbu. Na jeho koncerty (nielen pod holým nebom) chodilo obrovské množstvo ľudí a navyše Pavarotti nemal problém s fúziou klasickej a populárnej hudby (Pavarotti & Friends). Na konkrétnej nahrávke sa už na maestrovi podpisoval zlý zdravotný stav, ale aj napriek tomu si stále zachováva svoju krásnu farbu, hlavne vo vyšších polohách.