Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 21, 2017

Scroll to top

Top

Ako počúva Evelyn Glennie hudbu celým telom

Ako počúva Evelyn Glennie hudbu celým telom

| On 10, Sep 2010

Nedávno ma zaujala pozoruhodná prednáška v podaní profesionálnej perkusionistky Evelyn Glennie. Prednášala o hudbe, o jej vnímaní, vytváraní a prežívaní tak, ako som ešte nikoho nepočul na danú tému rozprávať a pritom je od svojich 12 rokov hluchá. Narodila sa v Škótsku, vyštudovala známu londýnsku Royal Academy of Music, vydala 5 albumov, veľa koncertuje a prednáša.

Ako počas prednášky spomína, bolo pre ňu skoro nemožné sa na akadémiu v Londýne dostať, keďže prijímacia komisia ju kvôli jej postihnutiu nechcela pustiť ani ku skúškam. Nakoniec ju však napriek počiatočným ťažkostiam prijali a práve vtedy sa podľa jej slov v celej Británií zmenil systém prijímania študentov na hudobné akadémie. Komisie si musia vypočuť každého jedného uchádzača, rozhodnúť sa podľa jeho talentu a nie podľa toho ako je, či nie je postihnutý. V súčasnosti koncertuje hlavne v USA a prednáša na rôznych konferenciách. Väčšina jej práce súvisí s hudbou a počúvaním i keď je hluchá. Tvrdí, že jej jediným cieľom je naučiť svet počúvať. Uznávam, môže to znieť mierne neuveriteľne no Glennie to myslí vážne a nie sú to len prázdne reči. Ak ju niekde uvidíte vystupovať či prednášať, všimnite si, že po príchode na pódium sa vždy vyzuje. Nerobí to kvôli nepohodlným topánkam, ale ako sama vraví, hudbu počúva celým telom.

Ako sa dá počúvať celým telom? Je možné aby niekto hluchý počul? Podľa Glennie sluch nepredstavuje jediný spôsob ako počúvať hudbu. Vysvetľuje, že hudbu, teda zvuk, človek cíti aj ako vibrácie a ak je dostatočne citlivý, vie od seba jednotlivé vibrácie rozlíšiť. Uviedla príklad ako človek vníma hudbu očami, keď poslucháč sleduje hudobníka hrať a hudbu počuje/cíti z jeho pohybov. Pre pochopenie musím poznamenať, že pre Glennie počúvať = cítiť a cítiť = počúvať. Ak sa nad tým zamyslíme, dáva to zmysel. O to viac pre ňu, keď vieme, že nepočuje. So svojim učiteľom vždy začínali vyučovanie hraním tónov v čo najmenších intervaloch (napr. C – Cis), postupne zvyšovali interval a učili sa cítiť rozdiel. No hudba nie je len o tónoch, ale aj o ich farbe. Predstavte si dve speváčky, ktoré zaspievajú rovnakú pieseň, obe to zaspievajú bez chyby, rovnako dobre a predsa si poviete, že jedna interpretácia sa vám páčila viac. Ak hudobník hrá skladbu podľa nôt, v zápise má napísané akým tempom má hrať, ako hlasno, kde spomaliť, kde zrýchliť. Zahrá všetko správne podľa predlohy, no ako Evelyn tvrdí, to nestačí. Cenení sú práve tí muzikanti, ktorí zahrajú skladbu práve tak ako má byť a ešte k tomu zanechajú v diele aj vlastný rukopis bez toho aby mu škodili.

Na koncert sa každý hudobník poctivo pripravuje, veľa cvičí a chce svojou hrou poslucháčovi odovzdať určitý pocit alebo vnuknúť myšlienku. No je rozdiel hrať na nástroj a sedieť v pódiu, sú to dva rozličné prístupy k hudbe. Glennie vraví, že hudobník má z hľadiska kvality zvuku mnohokrát horšiu pozíciu, šíri sa od neho do obecenstva a práve tam je lepšia akustika. Avšak tiež dodáva, že interpret zažíva niečo viac ako poslucháč. Sám hudbu tvorí, stojí pri jej zrode a smeruje jej vývoj. Keďže sama je hudobníčkou a veľa koncertuje, vie verne opísať ten moment, keď je interpret prítomný pri vzniku hudby. Počuje tóny ešte predtým ako ich zahrá, potom ich vytvára a sleduje ako sa šíria do sveta.

„Medzi státisícmi ľudí, čo navštevujú galérie, divadlá, koncertné sály, nájdu sa mnohí, ktorí stade odchádzajú bez toho, žeby získali to, kvôli čomu ta prišli – pocit krásy. Nestalo sa to niekedy aj vám? Pozerali ste na obraz, a vlastne ste ho nevideli, počúvali ste symfóniu, a nepočuli ste ju. A otrávene ste vyhlásili: ten obraz sa mi nepáči, tá hudba nie je pekná. V skutočnosti ste mali povedať: nerozumiem tomu. Lebo ten kto veci nerozumie, ten ani nemôže vychutnať jej krásu a radosť z nej. Krása umenia zostáva preňho utajená. Teda kľúčom, ktorý nám otvára svet umenia a jeho krásu, je určitá schopnosť človeka pochopiť umenie, porozumieť mu, a túto schopnosť nazývame vkus.“ (Oriente Angeli, Prvé stretnutie s hudbou)

Vkus, porozumenie a znalosť sú kľúčové pri počúvaní a pochopení hudby. Predstavte si búrku. Najskôr počujete hrom, potom vidíte čierne mraky, neskôr cítite vietor a chlad, ako sa postupne stupňujú, až napokon zacítite dážď na tvári. Tak isto je to aj s hudbou. Vidíte ako niekto hrá, počujete čo hrá, vidíte ako sa pritom tvári a ak budete dostatočne pozorný pocítite ako sa vás hudba dotýka. Evelyn Glennie nám radí aby sme boli otvorení, nesprávali sa obmedzene a netvrdili, že hudba sa dá počúvať len sluchom. Lebo ona (ako hluchá) hudbu nielen vytvára, ale aj počuje.

[ctext] [c]

Komentáre

  1. Veronika hovorí:

    A ona skutocne nepocuje? A posunkuje rukami, alebo len rozprava?

  2. Dávid Tvrdoň hovorí:

    Ano, Evelyn je skutočne od narodenia hluchá, ale rozprávať vie celkom normálne, samozrejme ak si dáme do súvisu, že je škótka, tak na prízvuku a čtýle reči počuť, že hovorí ťažšie.

  3. Kristina hovorí:

    Videla som s nou dokument na CT2 tusim, naozaj obdivuhodne