Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 22, 2017

Scroll to top

Top

Pán Batignole – keď rozhoduje svedomie a morálka

Pán Batignole – keď rozhoduje svedomie a morálka

| On 09, Sep 2010

Druhá svetová vojna bola zosobnením násilia, hrôzy, no predovšetkým strachu. Ten sa stal najdominujúcejším pocitom miliónov ľudí – židov (vtedy ešte s malým „ž“, pretože nemali zatiaľ vytvorený svoj štát, pozn. aut.), rómov, homosexuálov. A práve na prvú spomínanú skupinu sa zameriava dej tohto filmu. Ten sa začína odvíjať 15. júla 1942, v čase, kedy parížskeho mäsiara Batignola nachádzame v jeho obchode. Zisťuje, že mu ktosi ukradol mäso. Na základe „tipu“ od svojho zaťa Pierra-Jeana sa rozhodne navštíviť susedov – židov, ktorí bývajú o poschodie vyššie. Počas rozhovoru s pánom Bernsteinom však Pierre-Jean zavolá políciu. Od tohto momentu obe rodiny previaže reťaz, ktorej silu ovplyvní život aj smrť…

Pán Batignole odmieta myšlienku, aby sa rodina presťahovala do bytu, ktorý patril Bernsteinovcom. Napokon sa podvolí názoru manželky a zaťa, no po presťahovaní sa mu život značne skomplikuje. Spomeniem predovšetkým návrat Simona Bernsteina, chlapca, ktorý ako jediný z rodiny dokázal utiecť z pracovného tábora. Pán Batignole ho skrýva, okrem iného mu pripravuje jedlo a spolu s jeho sesternicami ho chce previesť cez demarkačnú čiaru do neutrálneho Švajčiarska. Počas cesty ho však čakajú problémy…

Ak by sme chceli charakterizovať jednotlivé postavy, dostali by sme sa k jednoznačnej profilácii. Povahovo i názormi sú si blízki predovšetkým manželka pána Batignola a zať-kolaborant Pierre-Jean, ktorí nepovažujú za problém nasťahovať sa do bytu Bernsteinovcov. Veď im to zákony umožňujú… Naopak, protipóly predstavujú pán Batignole a jeho dcéra. Vzájomné puto tvorcovia posilňujú aj motívom, v ktorom sa obaja stretávajú po jeho úteku pred plukovníkom Spreichom, hlavnou negatívnou postavou filmu. Pána Batignola vidíme ako odhodlaného hrdinu, ktorému spočiatku zväzuje ruky strach, no neskôr sa nebojí postaviť zoči-voči kolaborantskému príslušníkovi francúzskej polície. Chápem jeho vnútorné pochody, sympatická mi je aj neuveriteľná ochota a spolupatričnosť, ktorej je schopný.

Toto dielo obsahuje množstvo myšlienok, z ktorých cítiť „ducha doby“, v ktorej boli vypovedané. Spomeniem najmä dve z nich. V prvej pán Batignole vysvetľuje Simonovi silu klamstva. V tejto situácii vyznieva podobenstvo s negatívnou ľudskou vlastnosťou paradoxne. Je potrebné rozlišovať, kedy môžeme a nesmieme klamať či kedy jednoducho musíme. Druhú vyslovila Simonova sesternica, ktorá pánovi Batignolovi pripomenula, že aj židia sú francúzski občania. Na podobné skutočnosti je potrebné poukazovať aj v súčasnosti, a to nielen vtedy, keď hovoríme o židoch, ale rovnako je to v prípade iných národností či etník. Nesmieme zabúdať na fakt, že aj oni sú príslušníkmi národa, ktorý spoluvytvárajú.

Režisérovi Gérardovi Jugnotovi sa podarilo skĺbiť zložitú tému a plynúci dej, ktorý zbytočne nepredlžuje, ale ani neskracuje. Vracia nás do doby, ktorá z historického hľadiska nie je taká vzdialená. Približuje nám atmosféru strachu, pocit stiesnenosti skrývajúceho sa človeka, ale aj krásu slobody a voľnosti. Znova si uvedomujeme silu obyčajnej ľudskosti, na ktorú by sme nemali zabúdať. Dej je vhodne uzavretý a neotvára ďalšie otázky. Počas sledovania záverečných titulkov vo mne zostal pocit uspokojenia, no zároveň trpkosť z hrôzy, ktorú množstvo ľudí prežívalo len pred niekoľkými desiatkami rokov…

Konečný verdikt: 100%

Pán Batignole (Monsieur Batignole), Francúzsko (2002), réžia: Gérard Jugnot, scenár: Gérard Jugnot a Philippe Lopes-Curval, kamera: Gérard Simon, hudba: Khalil Chahine, hrajú: Gérard Jugnot (Edmond Batignole), Jules Sitruk (Simon Bernstein), Michèle Garcia (Marguerite Batignole), Jean-Paul Rouve (Pierre-Jean Lamour), Alexia Portal (Micheline Batignole) a ďalší.

[ctext] [c titulka=Internet foto=Internet]