Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

Martina Topley Bird a jej príjemný pop

Martina Topley Bird a jej príjemný pop

| On 08, Sep 2010

Hudobné formácie ako Massive Attack alebo Gorillaz sú príkladom kapiel, ktoré bývajú postavené na jednom – dvoch ľuďoch a často si pozývajú na hosťovanie externých spolupracovníkov. Niekedy sa jedná o muzikantov, inokedy o spevákov či speváčky. Väčšinou si vyberajú zvučné mená aby pritiahli pozornosť poslucháčov, no občas dajú šancu aj menej známym, zato nadaným interpretom a táto šanca je potom vstupenkou do vyššej ligy, kde sa otvárajú mnohé nové možnosti. Martina Topley Bird je takým príkladom, rýchlo zažiarila a postupne zhasínala, no zdá sa, že jej talent opäť začína žiariť.

So spevom začala ako speváčka v školskom zbore. Vtedy sa spoznala s ešte neznámym hudobníkom Trickym, ktorý uvidel jej talent a pozval ju k spolupráci na vlastnom debute Maxinquaye (1995), ktorý zožal veľký úspech. Martina s ním ďalej spolupracovala aj na jeho ďalších albumoch, ale potom sa rozišli. V roku 2003 vydala svoju prvotinu Quixotic a až v roku 2008 pokračovala s platňou The Blue God. Ani jeden z týchto projektov nespravil dieru do sveta a väčšina poslucháčov ju aj tak skôr pozná ako speváčku z Trickyho albumov, prípadne zo spolupráce s Damonom Albarnom na projekte Gorillaz. Nedávno naspievala dve piesne s Massive Attack pre ich nový album Heligoland a participovala aj na ich turné.

Nový počin “Some Place Simple” už názvom vyjadruje, že pôjde o odklon od doterajšej tvorby. Producent a hudobník Damon Albarn vnukol Martine myšlienku, aby ešte raz prepracovala svoje staré piesne v jednoduchšom šate. Ona jeho radu prijala a vybrala si 15 skladieb z predošlých albumov. Niektoré skladby spoznáte hneď, iné sú na nerozoznanie. Hneď úvodná pieseň Baby Blue z druhého albumu nadobudla v novej podobe so sprievodom ukulele a tamburíny ľahkosť a prirodzenosť aká napríklad pôvodnej verzií chýbala. Nadmieru výborne sa podarilo prerobiť aj Too Tuff to Die či Sandpaper Kisses, z ktorej sa vykľula trip-hopová lahôdka. Martina si Albarnovu radu vzala naozaj k srdcu, pretože všetky piesne sú nahrané v sprievode len pár nástrojov a to vôbec nie je chyba.

Nápad prerobiť vlastné piesne a uviesť ich na trh v novej verzii nie je vo svete hudby nič nové (viď napríklad Sting – Symphonicities). Avšak prerobiť piesne tak aby sa interpret dostal späť na hudobnú mapu a začalo sa o ňom znovu hovoriť vyžaduje viac úsilia. Martina to dokázala a jej nový album pre mňa predstavuje príjemný oddych a hlása, že v jednoduchosti je krása. Snáď to aj ona sama pochopila a všetci sa môžeme tešiť na ďalšiu novú a príjemnú nahrávku v podobnom duchu.

Konečný verdikt: 75%

Martina Topley Bird: Some Place Simple; Honest Jon’s, 2010

[ctext] [c titulka=Internet foto=Internet]