Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 18, 2017

Scroll to top

Top

Záhorácke divadlo – Urobiť tradičné trocha netradičným…

Záhorácke divadlo – Urobiť tradičné trocha netradičným…

| On 07, Sep 2010

Divadlo na Slovensku, to nie sú len veľké scény národných divadiel, či divadlá známych a zvučných mien. Divadlo funguje aj na regionálnej úrovni, kde je divácke jadro tvorené najmä obyvateľmi daného mesta a blízkeho okolia. Cieľom nie je osloviť obrovské masy, tvorcovia  tak môžu svoju tvorbu smerovať ku konkrétnym ľuďom z daného regiónu.  K takýmto divadlám patrí aj Záhorácke divadlo so sídlom v Senici. O divadle a nielen o ňom nám porozprával  jeho riaditeľ, režisér  a „duchovný otec“  Mgr.art. Ivan Fodor.


Artblog.sk: Ak by si mal v stručnosti charakterizovať život Ivana Fodora, čo by si nám o ňom povedal?

Ivan Fodor: S divadlom je spätá väčšina môjho života. Ešte pred revolúciou to bolo divadlo Hon, avšak vtedajšia doba bola ešte plná cenzúry a kontroly. Keď sa nás „tí hore“ pýtali prečo takýto názov, rýchlo sme si museli vymyslieť vhodnú historku. Povedali sme, že meno Hon sme dali na počesť zajačika, ktorého (ako posledného svojho druhu), zastrelili na love v kúpeľnej obci Smrdáky. V 90. rokoch som sa sústredil na divadelnú alternatívu, boli časy, keď na naše predstavenia chodilo 20 kamarátov.  Po ukončení VŠMU, som nejaký čas pôsobil v Edinburghu. Jednalo sa o projekty s protiglobalizačnou tematikou, bolo bežné, že do divadla prichádzalo okolo 3000 ľudí. Po návrate na Slovensko som nejaký čas učil na ZUŠ, určitú dobu som bol v Trenčíne v divadle Finestrina, ktoré založil Ondrej Odokienko a od roku 2006 pôsobím v Senici.

A práve v Senici sa zrodilo aj Záhorácke divadlo. Ako tento zrod prebiehal?

Nemôžem tvrdiť, že pred Záhoráckym divadlom, bola divadelná scéna v Senici mŕtva.  V 70. – 80. rokoch v meste pôsobilo M.divadlo, takisto je známe senické divadlo Zádrapky.  Aj táto skutočnosť sa neskôr odrazila pri vznikajúcom Záhoráckom divadle, veď osvedčení amatéri z M.divadla dnes tvoria časť nášho hereckého súboru. V roku 2006 mesto Senica oslavovalo 750. výročie od prvej zmienky, súčasťou osláv boli živé obrazy zo života mesta. Na nich sa zúčastnilo okolo 150 hercov – dobrovoľníkov. A práve vtedy sa vo mne zrodila myšlienka založiť Záhorácke divadlo.

Záhorácke divadlo sa vyznačuje istou dávkou nevšednosti,  snahou urobiť tradičné trocha netradičným…

Alternatíva mi bola vždy blízka. Istý čas sme pre ľudí robili divadelné workshopy ETUD (Experimentálna Tvorivá Umelecká Dielňa), prenajímali sme si opustené kostoly, továrne, prázdne budovy, kde sme s ľuďmi „divadelne experimentovali“. Aj v Záhoráckom divadle mi prišlo ako zaujímavý experiment urobiť symbiózu klasiky a alternatívy.

Aká je programová skladba divadla a kde sa prejavuje spomínaná alternatíva?

Okrem činohry sa venujeme aj bábkovým hrám, náš repertoár je v tomto smere vyvážený približne rovnako inscenáciami pre dospelých a detskými predstaveniami. Autorom bábkových hier som ja, niektoré hry sú autormi napísané špeciálne pre naše divadlo (napr. Ňedzela na Záhorí), ostatné inscenácie prispôsobujeme svojim potrebám. Našou typickou črtou je používané záhorácke nárečie a umiestňovanie deja inscenácií na Záhorie. Ak sa dá v hre použiť určitá aktuálna vsuvka, narážka, či vtip, snažíme sa ju zakomponovať, aj keď mierne nesúvisí s dejom.

O Záhoráckom divadle je známe, že nie je ohraničené len javiskovým priestorom a ponúka svojim divákom aj čosi viac ako len divadelné hry…

Okrem inscenácií ponúkame divadelné workshopy, nakrúcame kratučké filmy, venujeme sa zábavným estrádam a organizujeme festival Senická divadelná horúčka. Po vzore Valašského kráľovstva Bolka Polívku sme 1.apríla 2008 urobili zaujímavý happening, vyhlásili sme ZSSR – Záhorácku Sebjestační Svojpomocní republiku. Mojim cieľom je povzniesť túto republiku a nadväzovať nové kontakty s okolitými divadlami nielen na Slovensku ale aj na blízkej Morave. ZSSR propaguje divadlo a divadlo propaguje ZSSR.

Je tvoja miera zásahu do výsledného diela výrazná? Kde sa prejavuje tvoj režisérsky rukopis?

Úpravy robím len do tej miery, aby dielo zodpovedalo našej poetike. Snažím sa veľa nezasahovať, veď to už môžem rovno napísať niečo vlastné.

Diváci a kritika sú zrkadlom každého umelca. Ako vnímaš kritiku, či už oprávnenú alebo tú nezaslúženú?

Nijako. V Senici sa v podstate ani nenachádza odborný kritik, ktorý by nám spomínané zrkadlo nastavil. O našich predstaveniach píšu novinári. Čo sa týka divákov, myslím, že vypredané sály hovoria za všetko. Jedinú kritiku sme si „zlízli“ v Trnave po našom predstavení Rómeo a Júlija, tá však patrila do kategórie nezaslúžených kritík, pretože jej predchádzali isté zákulisné ťahy.

Začína sa nám nová sezóna, môžeš prezradiť, na čo sa diváci môžu tešiť?

Momentálne nacvičujeme predstavenie Osudy jedného vinára od Stana Šubíka, ktoré nebude v slovenčine, ale v nárečí. Bude to príbeh o sizyfovskej snahe jedného vinára. Diváci sa môžu tešiť aj na pripravované Záhorácke a Moravsko-Slovácke divadlobraní. Všetko sa včas dozvedia na našej stránke www.zahorackedivadlo.sk

V súčasnosti sa divadlo dostáva do silnej konkurencie s televíziou, 3D kinami, či internetom. Ako vidíš budúcnosť regionálneho divadelníctva?

V dnešnom postmodernom svete je veľmi ťažké presadiť sa na celoslovenskej alebo európskej úrovni. Naše divadlo sa sústreďuje na mikrosvet, v našom prípade na región Záhorie. Myslím si, že avantgarda by sa mala uberať skôr týmto smerom. Folklór, ako určitý vzťah k tradícii, bol poznačený érou komunizmu. Dnes je to jedna z opozícií voči celosvetovej globalizácii a v tom je jeho budúcnosť.  My chceme stmeľovať umelecké aktivity v regióne a prezentovať región v širšom kontexte Európskeho priestoru.

Ivan Fodor rozhovor autorizoval.

Ivan Fodor vyštudoval bábkarskú dramaturgiu a réžiu na VŠMU, jeho vyučujúcimi boli doc. Ján Uličiansky a doc. Jozef Mokoš. V ročníku bol jediným študentom, ako sám hovorí, na tento odbor brali každý rok len jedného-dvoch uchádzačov. V roku 2006 založil Záhorácke divadlo, ktoré sa do širšieho povedomia na Slovensku dostalo najmä hrou Rómeo a Júlija, kde sa po osemnástich rokoch rozhodla vrátiť na divadelné dosky Magda Vášáryová. Do záhoráčtiny ju upravil Jozef Moravčík, ten spolu s bratom Štefanom prepísal do nárečia aj Ženský zákon, ktorý sa hráva na doskách SND doteraz.

[ctext] [c titulka=Internet foto=Internet]