Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Statky zmätky – Hra kontrastov

Statky zmätky – Hra kontrastov

| On 29, Aug 2010

V rámci projektu „Rodinné striebro“ uviedlo Divadlo Andreja Bagara aj inscenáciu Statky – zmätky. Slovenská divadelná klasika Jozefa Gregora Tajovského bola naštudovaná pod režisérskou taktovkou Ľubomíra Vajdičku.

Herecké zloženie je plné zvučných mien – Eva Večerová, Eva Pavlíková, či Ivan Vojtek sľubujú divákovi kvalitné herecké výkony. Milan Ondrík, predstaviteľ Ďurka zostal aj v tejto role verný svojmu osobitnému prejavu, ktorý ho sprevádza v každej hranej postave. Neschopnosť variovať a prispôsobiť hranie charakteru postavy bol badateľný najmä pre stálych návštevníkov DAB, aj keď treba podotknúť, že v postave Ďurka tento štýl hrania až tak neprekážal. Príliš sebavedomý a miestami až vulgárny Ďurko pôsobil vedľa tichej a beznázorovej Zuzky (Daniela Pribullová) ako čierna vedľa bielej.

Scéna je jednoduchá, ale o to viac sú na nej badateľné kontrasty tradičného a dnešného. Na jednej strane posteľ s tradičnými vyšívanými perinami, dobový nábytok, či ľudové kroje. Na strane druhej moderné vysoké topánky Zuzky, postava Pani v čiernom alebo použitie televízneho prijímača. Ten má za úlohu ako jediný prvok diferencovať majetkové pomery jednotlivých rodín. Celkovo, svojimi postupne sa rozširujúcimi stenami smerom k divákovi, pripomína televízor aj samotná scéna.

Modernizáciou neprešli (bohužiaľ) repliky Evy Pavlíkovej, keď jej sústavné opakovanie slovného spojenia „meno moje“ za každou vetou pôsobilo vysoko redundantne a diváka až iritovalo. V prvom dejstve jeho nadmerné používanie, v druhom dejstve sa však bez vysvetlenia toto spojenie vytratilo. Text bol často dominantný, prejavilo sa to najmä pri dlhých monológoch, kedy mal divák pocit, že rýchle odrieknutie jednotlivých slov je v hre dôležitejšie ako súvis s rozvíjaním deja a ich zrozumiteľnosť pre diváka.

Zvuková zložka, na rozdiel od vizuálnej, nemá výraznejšie nedostatky, hudba je zvolená primerane daným situáciám v ktorých zaznie. Ľudové motívy, napríklad úvodná cimbalová melódia, usmernia diváka, ktorému priblížia prostredie príbehu.

Je otázne, akej vekovej hranici je predstavenie určené. Zobrazenie sexu na javisku, neustále fajčenie hlavných postáv, alkoholizmus sú prejavom slovenskej nátury, maloletému divákovi by ale takéto obrazy nemali byť určené. Taktiež dej postavený na dialógoch a minime akcií zaujme skôr vyššiu vekovú hranicu.

Z celkového pohľadu nie je inscenácia hodná zavrhnutia, len určité prvky pôsobia rušivo a znižujú jej kvalitu. Ak sa však na ne primárne nesústredíme a nedostatky budeme brať z nadhľadu, divák môže z predstavenia odchádzať kultúrne uspokojený.

Jozef Gregor- Tajovský: Statky-zmätky.
Dramaturgia: Svetozár Sprušanský, hudba: Peter Mankovecký, kostýmy: Alexandra Grusková, scéna: Juraj Fabry, réžia: Ľubomír Vajdička
Osoby a obsadenie: Ondrej Palčík – Ivan Vojtek st., Mara Palčíková – Gabriela Dolná, Jano Ľavko – Ivan Vojtel ml., Žofa Ľavková – Eva Pavlíková, Ďurko – Milan Ondrík, Kamenský – Ján Greššo, Kamenská – Eva Večerová, Zuzka – Daniela Pribullová, Eva – Alena Pajtinková, Ondrej – Jakub Rybárik, Beta – Kristína Greppelová, Kaňúrik – Peter Kadlečík, Dáma v čiernom – Hilda Augustovičová.
Premiéra: 9. novembra 2007 vo Veľkej sále DAB v Nitre.