Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 25, 2018

Scroll to top

Top

Čím Alejandro G. Iñarritu dosahuje pôsobivosť svojich filmov?

Čím Alejandro G. Iñarritu dosahuje pôsobivosť svojich filmov?

| On 29, Aug 2010

Uchopenie problematiky na filme Babel

Kontrast fragmentárne poukladaných hraničných životných situácií protagonistov filmu divákovi explicitne napovedá, že pôjde o dielo režiséra Alejandra Gonzála Iñarritu v spolupráci so scenárom Guillerma Arriaga. Do zdanlivo nesúvisiacich, náhodne a časovo nezávislých poprepletaných životných osudov hrdinov filmu Babel (2006), ako aj jeho dvoch predchádzajúcich filmov Amores Perros (2000) a 21 gramov (2003), vnáša Iñarritu logický poriadok, príčinnú následnosť a drsnú disharmóniu v ľudskom živote.

Spojenie nehody amerického páru Susan a Richarda v autobuse na dovolenke v Maroku, krízy opatrovateľky Amélie ich detí doma v Amerike, ktorá sa zverencov rozhodne bez upovedomenia rodičov vziať so sebou na synovu svadbu v Mexiku, individuálnej frustrácie nepočujúcej Cheiko s infantilnou „hrou“ synov marockého pastiera, ktorí neveria, že puška dostrelí, tak ďaleko ako sused povedal, je dômyselné. Prostredníkmi medzi jednotlivými príbehmi zámerne menej hlboko rozpracovanými do minulosti, ktoré sú len povrchne divákovi ponúknuté, sú opatrovateľka, otec hluchonemého dievčaťa a guľka v ramene Richardovej manželky. Práve guľka je hybnou silou deja. Moment výstrelu a zasiahnutia je momentom zdramatizovania rovnako ako zvrat životných udalostí, pominuteľnosť dokonalého šťastia a spomínaný kontrast, ako napr. kontrast boja o prežitie Amélie s dvomi malými deťmi v púšti následne po zábave na synovej svadobnej hostine v zmysle hesla carpe diem.

Sila filmov Iñarritu spočíva v jednoduchosti príbehov postáv zasadených do bezvýchodiskových situácií. Na diváka útočí silnou psychologizáciou hrdinov a núti ho k empatii krúživými zábermi kamery okolo protagonistov. Dôležité je podotknúť, že prostredníctvom nastaveného zrkadla vidíme jeho filmy ako obraz človeka, bytosti, ktorá nie je výsostne dobrá alebo zlá. Dáva nám možnosť výberu pohľadu na postavu, vidieť ju z pozitívnej i jej negatívnej stránky. Napr. marockým chlapcom nikto nevysvetlil, čo sa stane, keď guľka z pušky vystrelí. Chýbala tu komunikácia s rodičmi. Povolenie o odvoz zverených detí Améliou bolo tiež zlyhaním komunikácie. Cesta manželov má byť svorníkom k znovunájdeniu spoločného šťastia, aj po potrate ich dieťatka. Mozaiku príbehov dotvára najviac zarážajúci a najprepracovanejší životný osud teenagerky Cheiko, ktorá aj následkom nekomunikatívnosti s otcom o samovražde jej matky,  absentujúcim ľudským teplom, pohladením i túžbou zapadnúť do kolektívu, aby sa vyhla výsmechu spolužiačok, zablúdi na chodníčky prvotného neúspešne hľadajúceho stretu so sexom, či okúsenia drog a alkoholu. Veľkolepo sú zvládnuté zábery na dievča trpiace hluchotou na tanečnej party, kde jedine zrakom môže vnímať rozkoš okamihu svetelných efektov. Pod rozmazaním tejto sekvencie farieb v tme diskotéky, klipovitosti bez štipky hudby, pre zdravé ucho až bubienok trhajúcej muziky, sa skrýva krehkosť, pominuteľnosť ľudského života v surovej až štipľavej poetickosti prostriedkov, ktorými ju režisér dosahuje. Rovnaký princíp trpkosti a obyčajnosti vo všednosti funguje aj pri ostatných rozsekaných príbehoch. Už na prvý pohľad diváka zarazí náhoda, resp. nehoda, ktorá sa môže stať nič netušiacemu prostému a priemernému človeku pri cestovaní. Zraniteľnosť, nezvratnosť osudu a bezmocnosť turistu v cudzine ho doháňa k riešeniam, ktoré by bez krajností nepripustil. Vyvolané úzkostné emócie a pocity „malosti“ Iñarritu zabezpečuje dôrazným detailom na špecifiká jednotlivých kultúr, ktoré podáva presne, pestro a najmä autenticky. Filmy v jeho podaní vyznievajú dojemne vzhľadom k sociálnemu aspektu a nútia nás súcitiť. Sú aktuálne a nadčasové. Skelet filmu Babel je síce podobný tým predchádzajúcim, konanie postáv a dej sa odohráva v krátkom časovom obmedzení, no rozdiel je v nestretnutí sa hlavných predstaviteľov filmu. Nepriamym spojovníkom je len telefonát otca synovi, do ktorého sa kruhovým zarámovaním film vracia.

Základným štylistickým prvkom výstavby tohto režiséra je kontrast. Aj osudový aj kontrast koloritu filmu. V roztrieštenej nechronologickosti filmu Babel ukončujúceho (?) trilógiu Iñarritu nájdeme protiklad čistej domácnosti a prašných, suchých marockých plání a púšte na opačnej strane zemegule. Vo filme štyroch výsekov bezvýchodiskových okamihov života hrdinov v troch rozdielnych krajinách hovoriacich odlišnými jazykmi podnecuje okamih znepokojenia záber na ruky Susan, ktorá si ich čistí gélom priamo v občerstvení, kde sa zastavia napiť a nie je tam dostatočná hygiena. Paradoxne je tá, ktorá sa snaží o sterilnosť a bezbaktériové prostredie, a dostáva sa do kritickej situácie v zaostalých podmienkach a chudobe marockého vidieka.

Režisérovou devízou je spojiť čo najnespojiteľnejšie, zložité a komplikované životné osudy pomocou dynamického, svižného strihu, čím dospieva k autentickosti výrazu filmu. Sila každej príhody tkvie v už uvedenom kontraste intimity a verejnosti. Významnú úlohu zohráva hudba v duchu minimalizmu, ktorá podčiarkuje intímnosť prostredia. Slabšou stránkou sú akurát patetické zábery záchrany ľudského života, ktoré odkazujú na terorizmus a ilegálne prisťahovalectvo Amélie do Ameriky. Veľkú rolu pri probléme odvozu do nemocnice v Maroku zohrávala vláda, a tak sa primiešali do filmu i politické otázky. Z pohľadu intertextuality sa taktiež dá nájsť vo filme Babel alúzia na biblický námet. Medzi bratmi panujúca svornosť, ktorú poruší incident zranenia Američanky, z ktorého sa bratia chcú „judášstvom“ vyvliecť. Konflikt je individuálny, z ktorého paralelne plynie i medziľudský. Z priestorového hľadiska vychádzajú na povrch stiesňujúce exteriéry v Tokiu voči majestátnosti vyprahnutej púšti zachytenej veľkým celkom kamery. Luxus verzus bieda. Kde však zostalo to jednotné? Kde je humanizmus a kozmopolitizmus? V širšom zmysle slova tematika bariéry osciluje medzi jazykovou kultúrou a v užšom zmysle slova sa rozprestiera na hranici individuality a sporu jedinca samým so sebou. Iñarritu je v tomto filme príkladom zdôraznenia väčšieho záberu rozporuplnosti ľudskosti.

Zároveň v kontexte motívov daných životných epizód nájdeme spoločný prvok, na ktorý vo forme globalizačného úpadku chce režisér svojím dielom poukázať. Tým spoločným menovateľom je neschopnosť, neochota, či v súčasnosti čoraz viac nechuť komunikovať, keďže v dnešnom svete sme ovládaní modernými technológiami, internetom a dokonalými výdobytkami techniky. S jazykovou bariérou, zmiešaním reči, kultúr a pomerov je v súlade aj názov filmu. Babel hebrejsky, znamená zo Starého zákona mesto skazy – Babylon, ktorého obyvatelia sa nevedeli dorozumieť. Prečo si ľudia navzájom nerozumejú, čo je zmyslom nášho bytia?