Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | February 21, 2018

Scroll to top

Top

Ako zvonila Hrana

Ako zvonila Hrana

| On 29, Aug 2010

V stredu, 28. júla sa konal na slovenské pomery veľmi zaujímavý koncert. Hrala sa hudba Mareka Brezovského (1974 – 1994), mladého a talentovaného slovenského skladateľa, ktorý zomrel na predávkovanie heroínom. Na koncerte sme počuli výlučne kompozície z jeho pera, zabalené v dvoch blokoch. V prvom zazneli klasické diela v podaní hráčov, z ktorých väčšina tvorila ešte pôvodnú Marekovu zostavu ansámblu (Súbor súčasnej hudby z roku 1989), a v druhom bloku zahrali poprední jazzoví hudobníci jeho populárnejšie, jazzovo ladené diela. Prinášam päť bodov, ktoré ma napadli pri hudbe Mareka Brezovského.

1. Brezovský bol ohromný talent. Mal cit pre vnútornú výstavbu diel, čo sa prejavilo nielen vo vážnej hudbe, ale aj v jazze. V tej dobe išlo o veci nadčasové, minimálne na slovenské pomery (hlavne keď išlo o študenta konzervatória). Mal vrodený talent na moderné a avantgardné rozvíjanie motivických fráz a pre novodobé kompozičné princípy.

2. Moderná vážna hudba je u nás na tom asi zle. Interpretácia klasických diel, ktorú sme mali možnosť počuť bola hrozná. Zvládnutá typickým slovenským prístupom “veď načo cvičiť, načo tomu rozumieť”. Hurá spôsobom sa to zvládlo profesionálne a amatérsky zároveň. Profesionálna póza navonok, ale po detailnej analýze počuť nedokonalé frázovania, nedohraté noty, slabý výraz a dynamiku, nepresvedčivé interpretovanie všeobecne. Brezovského kompozície sú náročné na interpretáciu a škoda, že neboli zvládnuté profesionálne, lebo si to zaslúžili. Mnoho krásnych vecí zabil orchester. Navyše nerozumiem, prečo sa nehralo čisto akusticky.

3. Na druhej strane stoja populárno – jazzové záležitosti zahrané slovenskými hudobníkmi ako Rózsa (okrem ovládania basgitary dirigoval klasické teleso, spieval, hral na klavíri a bicích), Valihora (ktorý celú kapelu neuveriteľne potiahol), Vlado Šarišský a mnoho ďalších hráčov, ktorí vytvorili vynikajúco zohranú kapelu. Neuveriteľný kontrast v porovnaní s klasickým telesom v prvej polovici! Ukážkovo zvládnuté gradácie, stupňovanie dynamiky, bolo cítiť oduševnenie a hudba išla zo srdca. Navyše, v takýchto prípadoch poslucháč odpustí aj nedokonalú intonáciu, či netrafenie tónu na klavíri.

4. V tvorbe Mareka Brezovského cítiť smútok, samotu, beznádej, odlúčenosť. Pri čítaní jeho slov vás až zarazí, v akom stave sa nachádzal. Jeho texty skladieb sú silno poznačené smerovaním do slepej uličky. V hudbe to cítiť, lebo toto všetko vložil do nôt. Skladby sú silné a útočia na city poslucháča. Používa množstvo kontrastov, aj podľa toho, v akom stave sa práve nachádzal. Jeho tvorba je o živote. O živote raz v oblakoch, raz v pekle. Tento fakt je daný a človek sa s tým musí vysporiadať.

5. Odnášam si zmiešané pocity. Hrana bol výnimočný projekt s dvoma stranami mince. Obom stranám sa tlieskalo, aj keď boli kvalitou od seba na míle vzdialené. Prečo sa ľudia na Slovensku uspokoja len s tým, že tu niekto vytvorí zaujímavý projekt, ale nepozerajú už na výsledný produkt. Existuje u nás spätná väzba? Nečaká napríklad hudobník na pódiu aj kritiku? Veď on sám sa musí niekde posúvať a práve publikum poskytuje neobmedzené množstvo názorov, z ktorých si treba samozrejme vybrať. Naozaj to každého baví, počúvať len chválu? Zamyslime sa, kedy sme čítali naposledy negatívnu kritiku na popredných slovenských hudobníkov. Sú naozaj neomylní? Pozreli sme sa niekedy aj ďalej ako za hranice? A prečo vlastne všetci talentovaní hudobníci odchádzajú do zahraničia?! Možno, keby sme im poskytli aj kritiku, tak by tu zostali a boli by sme na tom inak. Keby…